Fond vzájomnej pomoci na Úrade vlády sa síce zmenil, ale to je asi tak všetko. Zriadený bol za veľkej slávy a rečí politikov na účely zmiernenia dopadov koronakrízy, od tohto týždňa už možno do neho prispieť aj „na zmiernenie humanitárnej krízy v súvislosti s priamou vojenskou inváziou Ruskej federácie na zvrchovanom území Ukrajiny“.

Pravdupovediac, inak by byť ani nemohlo - ľudia totiž začali spontánne posielať na tento účet peniaze na účel pomoci Ukrajine, čo však Štatút fondu neumožňoval. A tak sa ľuďom prispôsobil. Dnes už je preto možné peniaze na pomoc Ukrajine na účet Fondu nielen posielať, ale mať aj akú-takú istotu, že pomoc sa dostane do správnych rúk a v súlade s rozhodnutím darcu.

Problémom je, že do Fondu prispievajú iba obyčajní - nie tí stranícky - ľudia. Pritom fond bol zriadený hlavne pre politikov - ich peňažné príspevky mali ľudia iba dopĺňať, a nie naopak, teda že príspevky ľudí dopĺňajú politici. Napokon, tak to avizoval aj vtedajší premiér I. Matovič: „Bude to fond, do ktorého budú prispievať koaliční poslanci, koaliční ministri, a aj iní ľudia, a to každý slobodne podľa svojho uváženia. Máme dohodu so všetkými poslancami v klube OĽaNO, že do tohto fondu prispievať budú.“ Podobne hovorila aj V. Remišová: „Preto vznikla táto dobrovoľná aktivita koaličných poslancov, aj koaličných členov vlády. Budeme sa všetci skladať na to, čo by štát inak nemohol vyriešiť.“

Rovnako aj predseda parlamentu B. Kollár: „Vytvorí sa zoznam, z ktorého bude vidieť osobnú mieru solidarity každého jedného poslanca a ministra, ako je ochotný pomôcť bežným ľuďom.“ A keďže ide o transparentný účet, každý ešte aj dnes môže vidieť, ako politici reči naplnili skutkami. Zhrnuté a podčiarknuté - nevydalo. Viac prispeli ľudia ako politici a zrejme to bude tak aj naďalej.

Parlament sa tiež správa podobne nepochopiteľne. Ba viac. Dokázal síce schváliť uznesenie, v ktorom odsúdil „neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine“, ale nikto - naozaj nikto - z poslancov doteraz ani len nenavrhol zrušiť či rozpustiť Skupinu priateľstva s Ruskou federáciou, ktorá v parlamente existuje. A nielen existuje, ale túto skupinu tvorí takmer tretina všetkých poslancov: 15 za Smer-SD, 8 za Sme rodina, 7 za OĽaNO, 2 za Kotlebovci-ĽSNS, 1 za SaS a 9 nezaradených poslancov.

Samozrejme, k dispozícii je aj menný zoznam, nikoho v médiách však ani len nenapadlo sa opýtať, prečo táto skupinka na pôde parlamentu stále existuje. Symboly sú však dôležité aj v politike. Existencia Skupiny priateľstva s Ruskou federáciou je nielen veľkou slovenskou hanbou, ale tiež v priamom rozpore s uvedeným uznesením parlamentu. Praktických príkladov ako rušiť spoluprácu s ruskými kolegami, je pritom viac ako dosť tak v oblasti vedy, školstva, športu či kultúry.

Povedané na rovinu - kým bude oficiálne v parlamente existovať táto skupina priateľov s takým Ruskom, ktoré zabíja nevinných ľudí a cielene ničí infraštruktúru Ukrajiny, potom je to celé zle. V tomto zdanie už naozaj neklame.