Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. HRABKA: Všetci sme Ukrajinci 4

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Zdá sa, že ústavní činitelia na Slovensku sa vzhľadom vojenský vpád Ruska na Ukrajinu ľudsky zobudili, ale zdanie opäť klame.

Fond vzájomnej pomoci na Úrade vlády sa síce zmenil, ale to je asi tak všetko. Zriadený bol za veľkej slávy a rečí politikov na účely zmiernenia dopadov koronakrízy, od tohto týždňa už možno do neho prispieť aj „na zmiernenie humanitárnej krízy v súvislosti s priamou vojenskou inváziou Ruskej federácie na zvrchovanom území Ukrajiny“.

Pravdupovediac, inak by byť ani nemohlo - ľudia totiž začali spontánne posielať na tento účet peniaze na účel pomoci Ukrajine, čo však Štatút fondu neumožňoval. A tak sa ľuďom prispôsobil. Dnes už je preto možné peniaze na pomoc Ukrajine na účet Fondu nielen posielať, ale mať aj akú-takú istotu, že pomoc sa dostane do správnych rúk a v súlade s rozhodnutím darcu.

Problémom je, že do Fondu prispievajú iba obyčajní - nie tí stranícky - ľudia. Pritom fond bol zriadený hlavne pre politikov - ich peňažné príspevky mali ľudia iba dopĺňať, a nie naopak, teda že príspevky ľudí dopĺňajú politici. Napokon, tak to avizoval aj vtedajší premiér I. Matovič: „Bude to fond, do ktorého budú prispievať koaliční poslanci, koaliční ministri, a aj iní ľudia, a to každý slobodne podľa svojho uváženia. Máme dohodu so všetkými poslancami v klube OĽaNO, že do tohto fondu prispievať budú.“ Podobne hovorila aj V. Remišová: „Preto vznikla táto dobrovoľná aktivita koaličných poslancov, aj koaličných členov vlády. Budeme sa všetci skladať na to, čo by štát inak nemohol vyriešiť.“

Rovnako aj predseda parlamentu B. Kollár: „Vytvorí sa zoznam, z ktorého bude vidieť osobnú mieru solidarity každého jedného poslanca a ministra, ako je ochotný pomôcť bežným ľuďom.“ A keďže ide o transparentný účet, každý ešte aj dnes môže vidieť, ako politici reči naplnili skutkami. Zhrnuté a podčiarknuté - nevydalo. Viac prispeli ľudia ako politici a zrejme to bude tak aj naďalej.

Parlament sa tiež správa podobne nepochopiteľne. Ba viac. Dokázal síce schváliť uznesenie, v ktorom odsúdil „neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine“, ale nikto - naozaj nikto - z poslancov doteraz ani len nenavrhol zrušiť či rozpustiť Skupinu priateľstva s Ruskou federáciou, ktorá v parlamente existuje. A nielen existuje, ale túto skupinu tvorí takmer tretina všetkých poslancov: 15 za Smer-SD, 8 za Sme rodina, 7 za OĽaNO, 2 za Kotlebovci-ĽSNS, 1 za SaS a 9 nezaradených poslancov.

Samozrejme, k dispozícii je aj menný zoznam, nikoho v médiách však ani len nenapadlo sa opýtať, prečo táto skupinka na pôde parlamentu stále existuje. Symboly sú však dôležité aj v politike. Existencia Skupiny priateľstva s Ruskou federáciou je nielen veľkou slovenskou hanbou, ale tiež v priamom rozpore s uvedeným uznesením parlamentu. Praktických príkladov ako rušiť spoluprácu s ruskými kolegami, je pritom viac ako dosť tak v oblasti vedy, školstva, športu či kultúry.

Povedané na rovinu - kým bude oficiálne v parlamente existovať táto skupina priateľov s takým Ruskom, ktoré zabíja nevinných ľudí a cielene ničí infraštruktúru Ukrajiny, potom je to celé zle. V tomto zdanie už naozaj neklame.