V záplave politických hodnotení uplynulého roka ako aj predstáv politikov o tom súčasnom, sa vytratila výnimočne dobrá správa. Poslanec M. Šmilňák verejne prisľúbil, že sa vzdá mandátu.

Urobil tak pár dní potom, ako podľa zverejnených informácií zrazil jelenicu a polícia mu namerala v krvi 0,48 promile alkoholu. Isto, každému hneď napadne porovnanie s podpredsedom parlamentu, ktorý narazil do semaforu. Rozdiel je v tom, že A. Danko – ľudovo povedané – nenafúkal. Aj keď najmä preto, lebo okamžite po nehode ani nefúkal. A keď tak urobil na druhý deň, alkohol v krvi nemal.

Hoci poslanec M. Šmilňák patril k tzv. nenápadným poslancom, krokom, ktorý avizoval, sa jeho meno začalo skloňovať na verejnosti. Z neznámeho sa razom stal známy. Aj keď už pomenej ako potom, čo mu policajti namerali alkohol v krvi, čo, prirodzene, verejnosť zaujalo viac. Hoci viac v skutočnosti znamená to, že sa vzdáva mandátu. A nielen politicky.

Stále totiž platí, že sa ho vzdať nemusel. Špekulovať o dôvodoch jeho rozhodnutia netreba, keďže dôležitejšie je iné – jeho sľub. A aj vzhľadom na to, že ide o poslanca KDH, možno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou povedať, že ho splní. Inými slovami, možno to pokladať za vybavené.

Je to krok, ktorý napriek tomu, že by mal byť prirodzený a automatický, prirodzený ani automatický na Slovensku nie je. M. Šmilňák ukázal, ako sa to robí a to je viac ako iba fajn. Je to vskutku výnimočne dobrá správa.