Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Sled štvrtkových udalostí však nasvedčuje tomu, že prezidentka sa už rozhodla a E. Heger jej rozhodnutie pozná, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Takzvaná malá domov, ktorá sa udiala vo vláde E. Hegera medzi ministerstvami životného prostredia a pôdohospodárstva v hodnote zhruba 1,5 miliónov eur, skončila gólom do vlastnej brány.
Totiž: večerný a nečakaný prejav premiéra, ministra financií a zdravotníctva v E. Hegera v RTVS o tom, že si nevie predstaviť úradnícku vládu, pričom sa akože ospravedlnil za chaos a zmätok, ktorý jeho vládu sprevádzal od počiatku, silno pripomína prejav rozlúčkový.
Samozrejme, faktom stále zostáva, že ďalší dej bude záležať od prezidentky Z. Čaputovej, z ktorej milosti a poverenia vláda E. Hegera stále zotrváva na stoličkách. Sled štvrtkových udalostí však nasvedčuje tomu, že sa už rozhodla a E. Heger jej rozhodnutie pozná. Nedá sa to síce ešte tvrdiť, ale ak by to tak bolo, nesprával by sa inak, pričom platí, že hlava štátu sa už inak správať nemôže – ak nechce, aby sa všetko zosypalo na jej hlavu.
Z hľadiska Ústavy je to jednoduché: kým odvolanie ministra I. Matoviča bolo ešte možné považovať za pokračovanie politiky prezidenta I. Gašparoviča – v podobných podmienkach odvolal ministra Ľ. Galka – a odchod ministra V. Lengvarského za omyl, odvolanie ministra S. Vlčana by už bolo jasnou svojvôľou prezidentky Z. Čaputovej.
Možno iba zopakovať, že je to tak aj preto, lebo spôsob ako odvolať už odvolaného člena vlády Ústava nepozná, podobne ako nepozná v tejto súvislosti úkon poverenia iného člena vlády jeho funkciou: medzi demisiou a vyslovením nedôvery vláde parlamentom je v skutočnosti obrovský rozdiel.
Naopak, v Ústave je zreteľne v hneď v druhom článku napísané, že štátne orgány môžu konať iba na jej základe, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a v ďalšom, že hlava štátu je zodpovedná a má povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Pričom je isté, že za riadny chod nemožno považovať napríklad už to, keď premiér zároveň vykonáva aj funkciu ministra, tobôž dvoch, ako je to teraz.
Jednoducho povedané, ak vláda E. Hegera zostane vládnuť aj na konci budúceho týždňa, nielen prezidentke Z. Čaputovej, ale hlavne ľuďom v krajine to viac ublíži, ako pomôže. Aj preto, lebo sama vyhlásila, takto sa vládnuť nedá a nemá. Aj preto, lebo sama povedala, že vláda bez väčšinovej podpory je znefunkčnenou vládou. Aj preto, lebo sama oznámila, že ak príde k zásadnému a závažnému zlyhaniu vlády, vláda E. Hegera skončí.
Napokon, z ústavného aj politického hľadiska je to vláda prezidentky Z. Čaputovej, ktorú vedie E. Heger a ktorej činnosť hlava štátu kontroluje. Zhrnuté a podčiarknuté – začiatkom mája 2023 prezidentka Z. Čaputová iba žne to, čo koncom decembra 2022 sama zasiala.
Faktom je, že s uvedenou malou domov nepočítal nikto, pričom razom zmenila celú politickú situáciu. Aj keď verejne a nahlas na ňu upozornil naposledy odchádzajúci minister V. Lengvarský. Nominanti OĽaNO vo vláde predsa mali aj podľa I. Matoviča konať inak, ako konali ich predchodcovia. Nekonali. Aj preto by mala konať hlava štátu.
Totiž: večerný a nečakaný prejav premiéra, ministra financií a zdravotníctva v E. Hegera v RTVS o tom, že si nevie predstaviť úradnícku vládu, pričom sa akože ospravedlnil za chaos a zmätok, ktorý jeho vládu sprevádzal od počiatku, silno pripomína prejav rozlúčkový.
Samozrejme, faktom stále zostáva, že ďalší dej bude záležať od prezidentky Z. Čaputovej, z ktorej milosti a poverenia vláda E. Hegera stále zotrváva na stoličkách. Sled štvrtkových udalostí však nasvedčuje tomu, že sa už rozhodla a E. Heger jej rozhodnutie pozná. Nedá sa to síce ešte tvrdiť, ale ak by to tak bolo, nesprával by sa inak, pričom platí, že hlava štátu sa už inak správať nemôže – ak nechce, aby sa všetko zosypalo na jej hlavu.
Z hľadiska Ústavy je to jednoduché: kým odvolanie ministra I. Matoviča bolo ešte možné považovať za pokračovanie politiky prezidenta I. Gašparoviča – v podobných podmienkach odvolal ministra Ľ. Galka – a odchod ministra V. Lengvarského za omyl, odvolanie ministra S. Vlčana by už bolo jasnou svojvôľou prezidentky Z. Čaputovej.
Možno iba zopakovať, že je to tak aj preto, lebo spôsob ako odvolať už odvolaného člena vlády Ústava nepozná, podobne ako nepozná v tejto súvislosti úkon poverenia iného člena vlády jeho funkciou: medzi demisiou a vyslovením nedôvery vláde parlamentom je v skutočnosti obrovský rozdiel.
Naopak, v Ústave je zreteľne v hneď v druhom článku napísané, že štátne orgány môžu konať iba na jej základe, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a v ďalšom, že hlava štátu je zodpovedná a má povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Pričom je isté, že za riadny chod nemožno považovať napríklad už to, keď premiér zároveň vykonáva aj funkciu ministra, tobôž dvoch, ako je to teraz.
Jednoducho povedané, ak vláda E. Hegera zostane vládnuť aj na konci budúceho týždňa, nielen prezidentke Z. Čaputovej, ale hlavne ľuďom v krajine to viac ublíži, ako pomôže. Aj preto, lebo sama vyhlásila, takto sa vládnuť nedá a nemá. Aj preto, lebo sama povedala, že vláda bez väčšinovej podpory je znefunkčnenou vládou. Aj preto, lebo sama oznámila, že ak príde k zásadnému a závažnému zlyhaniu vlády, vláda E. Hegera skončí.
Napokon, z ústavného aj politického hľadiska je to vláda prezidentky Z. Čaputovej, ktorú vedie E. Heger a ktorej činnosť hlava štátu kontroluje. Zhrnuté a podčiarknuté – začiatkom mája 2023 prezidentka Z. Čaputová iba žne to, čo koncom decembra 2022 sama zasiala.
Faktom je, že s uvedenou malou domov nepočítal nikto, pričom razom zmenila celú politickú situáciu. Aj keď verejne a nahlas na ňu upozornil naposledy odchádzajúci minister V. Lengvarský. Nominanti OĽaNO vo vláde predsa mali aj podľa I. Matoviča konať inak, ako konali ich predchodcovia. Nekonali. Aj preto by mala konať hlava štátu.
