Premiér R. Fico oznámil schválenie zvláštneho zákona. Zákona, ktorého jediným cieľom je zrušiť iný zákon.

Prirodzene, zrušovacie ustanovenia bývajú súčasťou noviel alebo aj celkom nových zákonov. Z pochopiteľných dôvodov. Jedno je schváliť zrušovacie ustanovenie a druhé je prijať samostatný zákon, ktorý nič nové neprináša a iba existujúci zákon zruší. Tak ako je to v prípade zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Vládna koalícia tak sama seba usvedčuje zo zlých úmyslov: to, čo na konci minulého roka schválila, musí teraz zrušiť. Inak krajine hrozí škoda, ktorú možno tentoraz vyjadriť aj v eurách. A tomu už rozumie naozaj každý. Aj vláda, ktorá minulý rok k návrhu zákona pripla tiež skrátené konanie a debatu v parlamente ukončila silou väčšiny. Ide totiž o bezmála 600 miliónov eur, ktoré Slovensko nedostane, ak zákon nezruší. Alebo aspoň neopraví tak, aby bol v súlade s európskymi pravidlami, ktoré sa dobrovoľne zaviazalo nielen rešpektovať, ale hlavne dodržiavať.

Koalícii sa opravovať uvedený zákon očividne nechce a tak avizovala jeho zrušenie. Faktom je, že ide o ľahší krok. Zákon je totiž prakticky neopraviteľný, ak má splniť účel, kvôli ktorému ho koalícia schválila. Je to tiež jeden z dôvodov, pre ktorý ho prezident P. Pellegrini najskôr vetoval a neskôr nepodpísal. Rovnako ide o jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý sa ocitol na Ústavnom súde. A ten okamžite po jeho prvom prečítaní mu pozastavil účinnosť.

Napokon, priznal to už verejne aj samotný premiér R. Fico, ktorý riekol: „Dnes máme zákon, ktorý je neúčinný a nám komplikuje život pri obhajobe našich záujmov, pokiaľ ide o ropu, plyn a ceny elektriny a našu Ústavu.“

Zatiaľ nevedno, či vláda pripne aj k návrhu zákona, ktorým sa zrušuje iný zákon aj návrh na skrátené konanie. Lebo môže. A bolo by to tentokrát aj oprávnené. Argument, že štátu hrozia značné hospodárske škody, bude nepriestrelný. Z čoho vidno, že v politike majú peniaze vždy navrch, keďže pri schvaľovaní zákona vláda argumentovala ohrozením základných ľudských práv a slobôd.

Vidno tiež, že posúdenie návrhu zákona v minulom roku bolo iba formálne. Inak by navrhovatelia do neho nemohli zapísať, že „je v súlade s Ústavou SR, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi SR, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná“. Dnes je už preukázané, že to tak nie je aspoň v prípade práva EÚ. Či bol zákon aj v rozpore s Ústavou, sa možno nedozvieme. V prípade, ak koalícia bude rýchlejšia ako súd a zákon zruší ešte pred jeho rozhodnutím.

Špecifík v príbehu schvaľovania zákona a jeho následného zrušenia je, prirodzene, viacero. Pôjde o návrh zákona, ktorý bude mať očividne podporu všetkých parlamentných strán. Aj debata poslancov o zrušení zákona môže byť zaujímavá, ale to už záleží od taktiky a stratégie mimovládnych strán. Treba uznať, že pri schvaľovaní zákona odviedla dobrú prácu. A zostáva dúfať že v nej bude pokračovať aj pri jeho zrušení. Na rozdiel od vládnej koalície, veď tá musí rušiť a zrušiť zákon, ktorý sama iba nedávno schválila. Konala unáhlene a ideologicky a teraz je nútená ustúpiť pred realitou.