Predseda parlamentu zvolal na najbližší pondelok ďalšiu schôdzu parlamentu. Jediným bodom programu má byť návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi dopravy J. Rážovi mladšiemu. Návrh podali spoločnou rukou všetky mimovládne parlamentné strany, ktoré dôvodia, že „odvolanie ministra dopravy J. Ráža ml., ktorý navyše sám ponúkol svoju funkciu, je absolútne nevyhnutné“.

Nie je ťažké uhádnuť, ako sa schôdza ukončí – rovnako ako predchádzajúce s rovnakým programom, keďže minister dopravy je len ďalší v poradí. Lebo ju tak väčšina v parlamente ukončiť môže. S povolením a dovolením mimovládnych strán, ktoré tomu nebránia napríklad podaním na Ústavný súd. Iba a len preto je možné, že návrh na vyslovenie nedôvery, ktorý podali už pred rokom a všetky ďalšie, vrátane návrhu na vyslovenie nedôvery vláde, ešte stále neboli prerokované.

To však iba mimochodom, dôležitejšie je iné – ďalšia škriepka vo vládnej koalícii. Hlas-SD totiž za dva roky prišiel už o tretieho člena vlády zo štyroch. To je politická katastrofa, pri ktorej vidno, že strana ani za týždeň nedokázala nájsť za P. Kmeca náhradu, takže minister školstva T. Drucker musí stále sedieť na dvoch stoličkách. Hlas-SD sa cíti ukrivdený, hoci nevedno prečo.

Vytvára na verejnosti mýtus, že veď aj minister dopravy pri opakovaných zrážkach vlakov ponúkol demisiu, ale premiér ju neprijal a tak žiada, aby meral rovnakým metrom. Nielen T. Drucker, ale aj ďalší straníci hovoria o porušení Koaličnej dohody. O tom, že P. Kmec bol vlastne odvolaný premiérom na jednej zo sociálnych sietí. O tom, že premiér by mal mať rovnaký meter aj na ministra dopravy. A tak ďalej a tak podobne.

Iba fakty sú iné – tak ako existuje obrovský rozdiel medzi vyslovením dôvery a vyslovením nedôvery vláde, rovnako existuje obrovský rozdiel medzi demisiou ponúknutou a demisiou podanou. Vysvetľovať ich azda netreba, keďže už samotné výrazy sú odlišné.

Čo sa týka Koaličnej dohody, o podávaní demisie v nej niet ani slovko. V súvislosti s príchodmi a odchodmi členov vlády je v nej napísané iba to, že pokiaľ chce premiér ísť s nejakým personálnym návrhom k prezidentovi, musí s tým vopred súhlasiť strana, ktorej sa to týka – v opačnom prípade to bude považované za hrubé porušenie Koaličnej dohody.

To sa však nestalo, keďže premiér návrh na odvolanie P. Kmeca do prezidentského paláca nedoručil. Vnútrostranícke rozhodovanie nie je verejné a keď predseda Hlasu-SD M. Šutaj Eštok tvrdí, že demisiu P. Kmeca prijal, tak ju prijal, akurát to znamená iba jedno – nič.

Faktom tak zostáva, že podpredseda vlády P. Kmec podal demisiu, ktorú prezident P. Pellegrini prijal. Bodka. A nech už strana Hlas-SD vyhlasuje čo chce a ako chce, musel by sa stať zázrak, aby hlasovala za odvolanie ministra dopravy. V politike sa ale zázraky naozaj nedejú.