< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. ŠMIHULU: CDU/CSU dramaticky stratila

Foto: Teraz.sk

Ján Šmihula komentuje voľby do Spolkového snemu.

Hneď po zverejnení prvých povolebných prognóz bolo v nedeľu večer zrejmé, že výsledok bude tesný a rozdiel medzi sociálnymi demokratmi a kresťanskými demokratmi nepatrný. Prognózy taktiež napovedali, že CDU/CSU si s kandidátom na kancelára Arminom Laschetom - po 16 rokoch vládnutia spolkovej kancelárky Angely Merkelovej - zapíše najhorší volebný výsledok v histórii, zatiaľ čo SPD si s kandidátom Olafom Scholzom oproti predchádzajúcim voľbám výrazne polepší. Tak sa aj stalo!

Na základe konečných výsledkov získala Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) 25,7 percenta hlasov voličov, čo je oproti roku 2017 nárast o 5,2 percenta. Kresťanskodemokratická únia (CDU) so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) dramaticky stratila, keď musela prehrýzť trpkú prehru - dosiaľ sa totiž nikdy nedostala nieto pod 30 percent, ale ani pod 25 percent. Voliči dali tentoraz CDU/CSU iba 24,1 percent, čo je oproti predchádzajúcim voľbám pokles o takmer deväť percent. Naopak, na treťom mieste Zelení (Bündnis 90/Die Grünen) zaznamenali so ziskom 14,8 percenta historicky najlepší výsledok. Štvrtí skončili liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) s 11,5 percenta, na piatom mieste sú s 10,3 percentami stúpenci krajnej pravice z Alternatívy pre Nemecko (AfD) a do parlamentu sa dostali tiež zástupcovia ľavice Die Linke so ziskom 4,9 percenta. Hoci stratili a neprekročili päťpercentnú hranicu, miesta v Bundestagu majú vďaka trom priamym mandátom.

Z volebných výsledkov možno vyčítať, že rokovania o vytvorení nemeckej vlády budú komplikované. Jedinou dvojkoalíciou sa javí zväzok SPD a CDU/CSU, čiže doterajší model veľkej koalície, ktorý ale obidve najsilnejšie politické subjekty nateraz odmietajú. Je veľmi pravdepodobné, že prvý raz od 50. rokov minulého storočia bude potrebná na vytvorenie nemeckej vlády trojkoalícia, čiže - tak sociálni demokrati, ako aj kresťanskí demokrati budú závisieť od menších strán.

Ponúka sa viacero kombinácií, pričom rozhodujúce slovo budú mať Zelení a liberáli z FDP. Obidve strany sa dostali v nachádzajúcich rozhovoroch o budúcom koaličnom zväzku do úlohy želanej nevesty. Šéf FDP Christian Lindner sa už vyslovil, že radšej by išli do vlády s CDU/CSU a so Zelenými, čo môže skomplikovať vytváranie vlády víťazovi volieb sociálnemu demokratovi Olafovi Scholzovi. „Prečítal som programy všetkých strán, a kto to urobí zistí, že najväčšie obsahové zhody sú medzi stranami Únie a FDP,“ povedal Christian Lindner, ktorý včera večer vyslal zároveň ústretové signály Zeleným.

Tak Scholz, ako aj Laschet vyhlásili, že chcú zasadnúť do kresla spolkového kancelára a vytvoriť vládny kabinet. Ambíciou obidvoch je tak urobiť do vianočných sviatkov, podľa sociálneho demokrata Scholza preto, aby Angela Merkelová už nemusela vystúpiť s novoročným prejavom ako spolková kancelárka.

Na základe prieskumu verejnej mienky by chcelo Olafa Scholza vidieť na mieste spolkového kancelára 67 percent Nemcov, zatiaľ čo Armina Lascheta iba 29 percent. Avšak platí, že žezlo v Bielom dome na Spréve, ako Nemci berlínske sídlo spolkového kancelára volajú, prevezme ten, kandidát, ktorému sa podarí vytvoriť funkčnú koalíciu.

Na konci éry kancelárky Angely Merkelovej znamená volebný výsledok tvrdý úder, a to nielen pre jej kresťanských demokratov, ale aj pre sesterskú CSU. Totiž jej stranícky šéf a bavorský premiér Markus Söder zviedol s Laschetom na jar ostrý súboj o to, kto bude kandidátom CDU/CSU na post spolkového kancelára. Neuspel v ňom a práve po prehre Södera sa začal voľný pád Únie. Potvrdilo sa to, čo sa nahlas šepkalo - a síce, že voľba Lascheta nebola dobrou voľbou.

Nemecko teda očakávajú po nedeľnom hlasovaní náročné koaličné rokovania. Zatiaľ bude - až do prísahy nového kancelára - vládnuť Angela Merkelová. Najdlhšie trvali rokovania o zostavení novej vlády po predchádzajúcich voľbách do Spolkového snemu, ktoré sa konali v septembri 2017. Kancelárke Angele Merkelovej sa podarilo zostaviť kabinet až v marci 2018, teda po 172 dňoch. Ak ale teraz zotrvá v úrade až do 17. decembra 2021, prekoná doterajší rekord Helmuta Kohla a stane sa v dejinách Nemecka najdlhšie vládnucim šéfom spolkového kabinetu. Kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl vládol 5869 dní.