Nemecký kancelár Friedrich Merz sledoval výsledky nedeľných krajinských volieb v Sasku-Anhaltsku v budove Konrada Adenauera, ktorá je berlínskou centrálou nemeckých kresťanských demokratov. Prvé výsledky hlasovania prijal navonok podľa médií so stoickým pokojom, vo vnútri, ale zrejme panovalo značné rozčarovanie. Niet divu! Veď strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorú Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) zaradil medzi „pravicovo-extrémistické subjekty“ dosiahla od svojho vzniku vo februári 2013 historické víťazstvo.

Na základe predbežných konečných výsledkov pravicoví populisti na čele s 35-ročným Ulrichom Siegmundom získali 43,8 %, pričom viac ako zdvojnásobili svoj zisk z volieb spred piatich rokov. Celoštátna spolupredsedníčka strany Alice Weidelová označila výsledok za historický a dodala, že AfD dostala jasný mandát zostaviť vládu.

Kresťanskodemokratická únia (CDU) vedená krajinským premiérom Svenom Schulzem, ktorá mala v Sasku-Anhaltsku 24 rokov svojho predsedu vlády, skončila s výrazným odstupom na druhom mieste, keď jej dali voliči len 17,2 %, čo je pokles o takmer 20 %.

Volebný líder AfD Siegmund pred voľbami tvrdil, že chce byť premiérom iba v prípade, že bude môcť zostaviť jednofarebnú vládu. Tento cieľ sa mu nepodarilo splniť, absolútnu väčšinu nezískal a preto je v danej chvíli ešte predčasné povedať ako sa situácia vyvinie.

Naznačuje to aj povolebné zmiernenie predvolebnej rétoriky Ulricha Siegmunda, ktorý včera večer v relácii televízie ZDF pripustil spoluprácu s jednotlivými poslancami alebo dokonca s celou parlamentnou frakciou. Na margo toho, keby sa do vládnutia s AfD chceli zapojiť jednotliví poslanci alebo dokonca poslanecký klub povedal, že „by im podal pomocnú ruku“. Keby sa mu nepodarilo do 30 dní vytvoriť vládu nevylúčil dokonca ani konanie nových volieb v Sasku-Anhaltsku. „V prípade núdze by sa jednoducho konali nové voľby a potom by sme mali 50 alebo 55 percent,“ dodal sebavedome.

Z pohľadu AfD je dôležité, že do krajinského parlamentu sa dostala so ziskom 5,3 % aj ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá sa môže stať povestným jazýčkom na váhach. A síce preto, lebo táto populistická strana pred voľbami nevylučovala, že by mohla dopomôcť AfD k moci. Napríklad tým, že pri voľbe krajinského premiéra by síce za Siegmunda priamo nehlasovala, v treťom kole by sa ale zdržala, a umožnila tak jeho zvolenie. Všetky ostatné etablované strany totiž pred voľbami vyhlásili, že s AfD spolupracovať nebudú. Po prvýkrát v povojnovej histórii Nemeckej spolkovej republiky sa teda stalo, že krajne pravicová strana má veľmi reálnu šancu viesť krajinskú vládu.

Nie je to ale ešte isté, pretože existuje viacero scenárov ako tomu zabrániť. Napríklad niektorí komentátori poukazujú na to, že CDU by mohla upustiť od svojho predchádzajúceho odmietnutia spolupráce s AfD, ďalší hovoria o menšinovej vláde širokej koalície s podporou ľavice (Die Linke), čo by však bolo porušením doterajšieho tabu - CDU totiž prijala v roku 2018 na svojom zjazde zásadu, že „koalície a podobné formy spolupráce“ s AfD alebo s ľavicou neprichádzajú do úvahy.

Či už dopadne formovanie vlády v Sasku-Anhaltsku tak alebo onak, jedno je zrejmé - krajinské voľby vyslali jasný signál a nastavili nelichotivé zrkadlo, ukazujúc frustráciu a sklamanie z politiky v Berlíne.

Drvivé víťazstvo AfD a zdrvujúca porážka CDU v tejto východonemeckej spolkovej krajine môžu zamiešať kartami aj na celoštátnej úrovni a dostať spolkového kancelára Merza do vážnych problémov. Tlak na neho silnie a to, ako sa bude jeho politický osud ďalej odvíjať, závisí tiež od výsledkov dvoch krajinských volieb, ktoré sa uskutočnia už na budúci týždeň (20. septembra) v Berlíne a v Meklenbursku-Predpomoransku. Ani tam to ale nevyzerá s CDU vôbec ružovo.