< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. ŠMIHULU: Pred summitom Biden-Putin

Foto: Teraz.sk

Podarí sa odraziť od mŕtveho bodu?

Ženeva, európske sídlo OSN, ležiace na brehoch malebného Ženevského jazera a hostiteľka mnohých summitov, sa horúčkovite pripravuje na svoju ďalšiu zaťažkávaciu skúšku - vrcholnú schôdzku amerického a ruského prezidenta, ktorá sa uskutoční 16. júna.

O tom, že organizáciu summitu Biden-Putin zvládne s noblesou, iste nikto nepochybuje, ale ohľadne výsledkov stretnutia šéfov Bieleho domu a Kremľa panuje mnoho pochybností a veľká skepsa.

Od januárového nástupu amerického prezidenta Joea Bidena ide o jeho prvé európske turné, počas ktorého absolvuje aj stretnutie siedmich priemyselne najvyspelejších krajín (G7) v britskom Cornwalle (11. - 13. júna) a v Bruseli summit NATO (14. júna), ako i summit USA -Európska únia (15. júna). Nepochybne, že schôdzka s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na záver turné bude najtvrdším orieškom.

Niet divu! Hlavy USA a Ruska sa stretávajú v čase, keď vzťahy medzi oboma krajinami spôsobujú poriadny bolehlav a charakterizovať ich konštatovaním, že sú „na bode mrazu“ by bolo príliš striedme.

V marci Joe Biden na otázku amerického novinára, či si myslí, že Vladimir Putin je „zabijak“ odpovedal: „Hmm, myslím si.“ Súčasne dodal, že ruský prezident zaplatí za snahu zasiahnuť do minuloročných prezidentských volieb v Spojených štátoch.

Putin reagoval na tieto tvrdé vyjadrenia svojho amerického kolegu tým, že mu zaželal veľa zdravia a navrhol videorozhovor v online priamom prenose, ktorý Biden odmietol.

Ostrá slovná roztržka prerástla do diplomatickej vojny. Rusko povolalo svojho veľvyslanca v USA Anatolija Antonova na konzultácie do Moskvy, čo sa stalo prvýkrát od roku 1998. Nasledovalo vzájomné vyhostenie diplomatov a len nedávno, 14. mája, schválila ruská vláda zoznam nepriateľských krajín, na ktorom sa ocitli dva štáty - popri Česku práve USA.

Avšak súčasne s napätím medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré sa stupňovalo tiež v súvislosti s konfliktom na východe Ukrajiny, sankciami uvalenými na Rusko za kybernetické útoky a zasahovanie do amerických volieb, ako aj uväznením najvýznamnejšieho ruského opozičného kritika Alexeja Navaľného a nedodržiavaním ľudských práv v Rusku, poukazovali obidve krajiny na nutnosť viesť dialóg.

Joe Biden opakovane vyhlásil, že aj keď bude voči Rusku tvrdý ohľadom akejkoľvek nepriateľskej politiky, usiluje sa o spoluprácu tam, kde majú spoločné záujmy. Týka sa to napríklad otázok šírenia jadrových zbraní, zmeny podnebia, iránskej jadrovej dohody, Severnej Kórey a podpory mieru a stability v Afganistane.

Prvý konkrétny zmierlivý signál smerujúci k zlepšeniu vzťahov vyslali Spojené štáty v druhej polovici mája. Išlo o rozhodnutie amerického prezidenta o dočasnom pozastavení sankcií voči spoločnosti Nord Stream 2 AG a jej výkonnému riaditeľovi Matthiasovi Warnigovi, hoci Washington označuje plynovod vedúci z Ruska do Nemecka na dne Baltského mora aj naďalej za „geopolitické bezpečnostné riziko“.

Ešte pred tým, v polovičke apríla, navrhol Joe Biden počas telefonického rozhovoru Vladimirovi Putinovi, aby sa zišli na neutrálnej pôde. Šéf Kremľa po počiatočnom váhaní, napokon na schôdzku prikývol.

Washington, ktorý si želá, aby boli vzájomné vzťahy stabilné a predvídateľné, označil nadchádzajúci summit za životne dôležitý. Podľa zástupkyne hovorkyne Bieleho domu Karine Jean-Pierreovej najlepším spôsobom pochopiť na čom sa zakladajú plány a zámery Ruska je opýtať sa na to priamo ruského prezidenta, čo aj 16. júna v Ženeve urobia.

Niektorí pozorovatelia pred nadchádzajúcim rusko-americkým summitom pripomínajú, že to bola práve Ženeva, ktorá sa stala pred 36 rokmi miestom prelomového stretnutia - prvej vrcholnej schôdzky Michaila Gorbačova a Ronalda Reagana, pričom táto udalosť sa často považuje za začiatok konca studenej vojny.

Lenže to sa písal rok 1985 a za takmer štyri desaťročia sa svet výrazne zmenil. Napokon, už grécky filozof Herakleitos z Efezu kedysi dávno povedal, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Alebo, že by sa stalo nadchádzajúce stretnutie Joea Bidena a Vladimira Putina na brehu Ženevského jazera výnimkou, potvrdzujúcou pravidlo a podarilo sa odraziť od mŕtveho bodu, v ktorom sa rusko-americké vzťahy ocitli?!

Ruský denník Kommersant, odvolávajúc sa na zdroje v ruskej štátnej správe poukázal na to, že po schôdzke Putina a Bidena by mohlo dôjsť k „lokálnemu otepleniu“, čiže k dohode v otázkach strategickej stability a práce diplomatických misií.