Deň “D“ sa nezadržateľne blíži a priamoúmerne s tým sa stupňuje aj predvolebná horúčka. V nedeľu 23. februára sa v Nemecku otvoria volebné miestnosti a voliči budú v predčasných parlamentných voľbách rozhodovať o tom, zástupcovia ktorých z 29 politických strán zasadnú v Spolkovom sneme (Bundestagu) a kto získa poverenie zostaviť novú vládu.

Niektorí nemeckí komentátori nazývali vládnutie sociálnych demokratov z SPD, liberálov z FDP a Zelených "červeno-žlto-zelenou drámou", ktorá sa skôr, či neskôr musela skončiť. K tomu vlani začiatkom novembra aj došlo a „semaforová koalícia“ sa rozpadla. Situácia v krajine je mimoriadne zložitá najmä v súvislosti s recesiou ekonomiky a migračnou politikou. Niet preto divu, že práve tieto dve témy dominujú predvolebnej kampani.

Po šokujúcich smrteľných útokoch v Magdeburgu a v Aschaffenburgu, ktoré spáchali imigranti, politici výrazne zostrili rétoriku a zintenzívnili úsilie s cieľom prijať opatrenia sprísňujúce azylovú politiku až do takej miery, že padol takzvaný firewall (protipožiarny múr). V Nemecku totiž desaťročia platila nepísaná dohoda, na základe ktorej demokratické strany nespolupracovali ani nehlasovali s pravicovými extrémistami.

Dňa 29. januára 2025 toto tabu v Bundestagu padlo, keď sa v Spolkovom sneme udialo dovtedy niečo nevídané a neslýchané - Kresťanskodemokratická únia (CDU) spolu so sesterskou Kresťansko-sociálnou úniou (CSU) prvýkrát v histórii hlasovali za návrhy na sprísnenie migračnej politiky s krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD).

Pre spolkovú vládu nezáväzné uznesie sa im podarilo spoločne tesne aj presadiť - za hlasovalo 348 poslancov, proti ich bolo 345. Nemecko vzápätí zaplavila vlna demonštrácií a na protest proti spolupráci s AfD vyšli do ulíc miest desaťtisíce ľudí.

Ani to predsedu CDU a nádejného kancelára Friedricha Merza neodradilo a o dva dni neskôr predložila CDU/CSU do Bundestagu tzv. Zákon o obmedzení prílevu, ktorý sprísňoval azylové pravidlá. Ak by bol schválený išlo by o prvý záväzný právny predpis, ktorý by sa opieral o hlasy krajnej pravice. Tento pokus napokon úspešný nebol, ale olej do predvolebnej kampane sa prilial.

Už i tak vybičovanú atmosféru ešte viac vyostrilo zasadanie Spolkového snemu, ktorý 30. januára prvýkrát rokoval o návrhu na zákaz AfD s cieľom, aby Spolkový ústavný súd vyhlásil stranu za protiústavnú. Debata sa zmenila na ostrú výmenu názorov, počas ktorej musela podpredsedníčka parlamentu Petra Pauová opakovane vyzývať zákonodarcov na vzájomný rešpekt a umiernenosť.

Iniciátormi návrhu boli príslušníci rôznych strán, ale krátko pred voľbami to nebol vôbec taktický ťah. Napokon aj prvý parlamentný tajomník opozičnej CDU/CSU v Bundestagu Thorsten Frei vyjadril so zámerom zakázať protiimigračnú AfD nesúhlas, pretože by to podľa neho predstaviteľom strany umožnilo prezentovať sa ako mučeníci. Jessica Tattiová z Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW) to pomenovala jednoznačne: „Diskusia o zákaze strany Alternatíva pre Nemecko nie je nič iné, ako volebný darček AfD.“

Hovoriť o tom, aká vládna koalícia vznikne po 23. februári by bolo teraz veľmi predčasné. Na základe posledných volebných prognóz možno s určitosťou tvrdiť, že ich vyhrá CDU/CSU, ktorá sa už dlhodobo pohybuje na hranici okolo 30 percent. Tak zo strany CDU/CSU, ako aj FDP zaznievajú hlasy, že najradšej by vytvorili spoločnú čierno-žltú koalíciu.

Propagátorom tejto myšlienky iste zamrzol úsmev na tvári po štvrtkových slovách Friedricha Merza: „Voliči musia zvážiť, či hlasy pre FDP nebudú na konci stratenými hlasmi. Štyri percentá sú štyri percentá - príliš veľa pre FDP a príliš málo pre Úniu.“ Horúci kandidát na post spolkového kancelára a opozičný líder narážal na predvolebné prieskumy, ktoré prisudzujú liberálom štyri percentá, čiže by zostali pod 5-percentnou hranicou potrebnou na vstup do parlamentu.

Karty môže výrazne zamiešať krajne pravicová AfD, ktorú otvorene vehementne podporuje americký podnikateľ a najbohatší muž sveta Elon Musk. V prieskumoch verejnej mienky sa najnovšie dostala nad 20-nú percentnú hranicu, pričom si dlhodobo drží druhé miesto pred vládnucimi sociálnymi demokratmi s približne 16 až 18 percentami. Jedno je teda isté - voľby do Bundestagu sľubujú napínavý predvolebný i povolebný triler.