V Sasku-Anhaltsku, s niečo viac ako dvoma miliónmi obyvateľov jednej z najmenších nemeckých spolkových krajín, budú v nedeľu voľby do krajinského parlamentu. O to väčšiu pozornosť na seba pútajú!

Výsledky hlasovania očakávajú v celej krajine s napätím. Totiž po prvýkrát od vzniku Nemeckej spolkovej republiky by mohla protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD), teda strana, ktorú Úrad na ochrany ústavy (BfV) v Sasku-Anhaltsku vyhlásil v novembri 2023 za stranu „pravicovo-extrémistickú“, mať svojho premiéra. A nie je to vôbec také nereálne.

Pred piatimi rokmi zvíťazila v krajinských voľbách Kresťanskodemokratická únia (CDU) so ziskom viac ako 37 percent, nasledovaná AfD s niečo vyše 20 percentami. Odvtedy vládnu kresťanskí demokrati spolu so sociálnymi demokratmi z SPD a liberálmi z FDP. O tom, že teraz bude garde opačné niet pochýb, náskok AfD je priveľký. Dokonca až taký, že nie je vylúčené, že krajná pravica by mohla získať absolútnu väčšinu.

AfD sa od mája pohybuje v prieskumoch nad hranicou 40 percent, zatiaľ čo kresťanskí demokrati výrazne zaostávajú, keď im prieskumné agentúry pripisujú od 22 do 24 percent hlasov voličov. Avšak o tom, či sa AfD podarí získať v krajinskom parlamente v Magdeburgu absolútnu väčšinu rozhodne výsledok menších strán a síce to, či sa im podarí prekročiť päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.

Predstavitelia všetkých relevantných politických strán v Sasku-Anhaltsku vyhlasujú, že s AfD do koalície nevstúpia. Najväčším vyzývateľom 47-ročného úradujúceho premiéra Svena Schulzeho z CDU, mimochodom najmladšieho krajinského premiéra v Nemecku, je 35-ročný Ulrich Siegmund z AfD.

Víťazstvo pravicovo-populistickej Alternatívy pre Nemecko bude tvrdou ranou pre spolkového kancelára Friedricha Merza. Ten vlani v máji nastúpil do úradu so sľubom, že oslabí podporu AfD prostredníctvom tvrdšieho postupu v oblasti imigrácie a naštartovania stagnujúcej nemeckej ekonomiky. Dosiahol pravý opak.

Odvtedy preferencie CDU klesajú a naopak, AfD si aj na celoštátnej úrovni vybudovala stabilný náskok, dokonca až taký, že v súčasnosti je podľa prieskumov najsilnejšou politickou stranou v Nemecku. Ak by sa AfD podarilo v Sasku-Anhaltsku zostaviť krajinskú vládu, porážka kancelára by bola o to trpkejšia.

Friedrich Merz pred hlasovaním niekoľkokrát varoval pred voľbou AfD, víťazstvo ktorej by mohlo podľa neho poškodiť túto spolkovú krajinu a odradiť zahraničných investorov. „Kto chce, aby Nemecko zostalo otvorenou a liberálnou krajinou a kto chce, aby Sasko-Anhaltsko zostalo európskou atraktívnou lokalitou, nemôže v nedeľu voliť AfD,“ povedal kancelár v predvečer volieb v meste Leuna.

Uvidíme, ako na apel kancelára zareagujú voliči. Jedno je ale isté, jeho kabinet je značne nepopulárny, rovnako ako šéf samotný, ktorý sa stal najneobľúbenejším nemeckým kancelárom v histórii. Na základe augustového prieskumu je s prácou Merza spokojných len 16 percent obyvateľov Nemecka.

Do tejto nespokojnosti sa vlieva všeobecná frustrácia obyvateľov. Aj preto sa krajinský premiér Sven Schulze snažil počas predvolebnej kampane v Sasku-Anhaltsku od vlády v Berlíne čo najviac dištancovať. Či, respektíve do akej miery mu to pomohlo, ukáže nedeľné hlasovanie.