Už niekoľko hodín po oznámení výsledkov predčasných volieb do Spolkového snemu (Bundestagu), ktoré sa konali v nedeľu 23. februára, dal predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz jasne najavo, že nemieni strácať čas a novú vládu chce zostaviť do veľkonočných sviatkov. Zástupcovia víťazného konzervatívneho bloku CDU/CSU a doteraz vládnucich sociálnych demokratov (SPD) sa stretli rekordne rýchlo už po piatich dňoch a dnes v „sondážnych“ rokovaniach o vytvorení čierno-červenej
vládnej koalície pokračujú.

Kto je víťaz predčasných parlamentných volieb v Nemecku a s veľkou pravdepodobnosťou budúci spolkový kancelár 69-ročný Friedrich Merz, ktorý sa snaží vyviesť CDU z vnútornej krízy a nájsť nový smer strany po odchode Angely Merkelovej? Napriek tomu, že bol a je jedným z najvýraznejších politikov stelesňujúcich konzervatívne tradície Únie, dlhé roky prehrával mocenský boj s bývalou kancelárkou a predsedníčkou strany Merkelovou, pričom sa považoval za politicky odpísaného.

Avšak vďaka svojej vytrvalosti a odhodlaniu sa napokon prebojoval až na samotný vrchol viac ako 360-tisícovej členskej základne CDU. Do strany vstúpil už ako 17-ročný gymnazista v roku 1972. Predsedom nemeckých kresťanských demokratov sa stal vyštudovaný právnik v januári 2022 a nasledujúci mesiac prevzal aj vedenie poslaneckej frakcie CDU/CSU v Spolkovom sneme. „To, čo sa stalo vlani sa už nesmie a nebude opakovať,“ vyhlásil Merz po zvolení za šéfa strany. Narážal na volebný neúspech v septembrových voľbách v roku 2021, v ktorých dosiahla CDU/CSU historicky najnižší výsledok len 24,1 %.

Vráťme sa ale o dve desaťročia naspäť. Po finančnej afére kresťanských demokratov sa v apríli 2000 postavila na čelo CDU v tom čase generálna tajomníčka strany Angela Merkelová. Na zjazde v Essene získala takmer 96 % hlasov. (Stranu viedla až do decembra 2018). Šéf poslaneckého klubu CDU/CSU v Bundestagu Friedrich Merz niesol túto prehru veľmi ťažko. Ba čo viac, po dvoch rokoch musel aj vedenie poslaneckej frakcie v roku 2002 prenechať predsedníčke strany Angele Merkelovej. Priepasť medzi oboma politikmi sa prehĺbila a nasledujúce roky charakterizovala ich vzťah vzájomná antipatia a averzia, pričom zmierenie bolo v nedohľadne.

Už vtedy - v apríli 2000 - sa hovorilo o tom, že by Merz mohol byť popri Merkelovej jedným z vážnych uchádzačov o kandidatúru na post spolkového kancelára za CDU/CSU, ktorý by vyzval sociálneho demokrata Gerharda Schrödera v parlamentných voľbách v septembri 2002. Napokon sa ním stal bavorský premiér Edmund Stoiber, ktorý ale súboj s úradujúcim kancelárom Gerhardom Schröderom prehral a ten pokračoval v koalícii so Zelenými.

Frustrovaný Friedrich Merz sa z politickej scény postupne stiahol, v októbri 2009 odišiel z parlamentu a venoval sa najmä svetu biznisu. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že si chce nechať čas na reflexiu a na získanie odborných skúseností mimo politiky. Prešiel do sféry podnikania, keď vystriedal rôzne riadiace i dozorné rady vo veľkých spoločnostiach. Nakoniec, od roku 2016 predsedal nemeckej pobočke amerického investičného giganta
BlackRock. Aby sa zabránilo možným konfliktom záujmov, po návrate do politiky z tohto postu začiatkom roku 2020 odstúpil, avšak nemálo ľavicových politikov napriek tomu tvrdí, že má stále skôr postavenie finančného lobistu ako štátnika. 

Pomerne prekvapujúco sa začal politicky opäť angažovať na jeseň roku 2018. Niektorí kresťanskí demokrati poukazovali na to, že ide o pomstu Merkelovej. Tieto úvahy umocňovala skutočnosť, že sa tak stalo potom, ako kancelárka oznámila, že sa už viac nebude uchádzať o predsednícke kreslo nemeckých kresťanských demokratov. Skúšal to teda tiež Friedrich Merz. Dvakrát - koncom roku 2018 a začiatkom roku 2021 to bol pokus neúspešný. Potvrdilo sa ale staré známe „do tretice všetko dobré“. V januári 2022 sa dlhoročný kritik a rival Angely Merkelovej konečne dočkal a stal sa šéfom CDU so ziskom 94,2 % hlasov delegátov, pričom sa zaviazal „otočiť stranu o 180 stupňov“.

Svojim sľubom nezostal nič dlžný a už počas krátkeho pôsobenia vo funkcii predsedu strany je v mnohých oblastiach badateľný odklon od politiky Merkelovej. CDU posilnila svoj konzervatívny profil, do centra pozornosti dostala liberálnu hospodársku politiku, je za opätovné využívanie jadrovej energetiky (Nemecko opustilo jadro v apríli 2023) a v nie neposlednej miere presadzuje tvrdší prístup v otázke migrácie.

Ak sa Friedrich Merz, ktorého hobby je lietanie, stane novým nemeckým kancelárom, čo je takmer isté, vo vládnej budove na brehu rieky Spréva v Berlíne zasadne prvýkrát šéf spolkového kabinetu s pilotným preukazom, ale predovšetkým to bude pre neho veľké zadosťučinenie.