Akadémia TASR
Všetky správy
V nemeckej televízii diskutovali štyria kandidáti na post kancelára, ich výkon hodnotí Ján Šmihula.
Autor Ján Šmihula
Prvý predvolebný súboj hlavných politických oponentov sa odvíjal na televíznych obrazovkách v Nemecku v roku 2002, kedy sa proti sebe postavili vtedajších kancelár Gerhard Schröder a jeho vyzývateľ bavorský premiér Edmund Stoiber.
Pred tohtoročnými predčasnými voľbami do Spolkového snemu (Bundestagu), ktoré sa budú konať už túto nedeľu (23. februára) sa ich má uskutočniť na rôznych televíznych staniciach celkove deväť.
Nepochybne k jedným z nasledovanejších bude patriť ten, ktorý včera večer odvysielala súkromná televízna stanica RTL. Do štúdia pozvala okrem spolkového kancelára, sociálneho demokrata Olafa Scholza a kandidáta CDU/CSU na post kancelára Friedricha Merza aj vicekancelára Roberta Habecka zo strany Zelení (Grünen) a kandidátku na post kancelára za krajne pravicovú a protiimigračnú stranu Alice Weidelovú z Alternatívy pre Nemecko (AfD), teda zástupcov strán, ktoré sa podľa predvolebných prieskumov s určitosťou dostanú do Spolkového snemu.
Takúto predvolebnú debatu štyroch kandidátov na post spolkového kancelára, ktorú moderovali známe televízne tváre Günther Jauch a Pinar Atalayová vysielala nemecká televízia prvýkrát v histórii.
Dve hodiny trvajúcej diskusii, počas ktorej to v štúdiu miestami poriadne iskrilo, dominovali témy migrácie, hospodárskej a finančnej politiky, vzťahu k AfD, vojny na Ukrajine a novej vlády v Spojených štátoch.
Ostré spory vyvolala migračná politika a spolupráca s krajnou pravicou umocnená najnovším útokom žiadateľa o azyl z Afganistanu, počas ktorého minulý týždeň v Mníchove smrteľne zranil 37-ročnú ženu a jej dvojročnú dcérku.
Olaf Scholz opäť obvinil svojho protikandidáta Friedricha Merza, že sa pri hlasovaní o migrácii spoliehal koncom januára na hlasy pravicovo extrémistickej AfD. Merz to označil za „strašiaka“ a viackrát zdôraznil, že Únia nebude s AfD určite spolupracovať.
Nemecký kancelár Scholz, rovnako ako aj líder opozície Merz, sa tvrdo ohradili proti zasahovaniu Spojených štátov do predvolebnej kampane v Nemecku. Zvlášť proti slovám viceprezidenta J. D. Vancea, ktoré odzneli na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Scholz ich označil a za „úplne neakceptovateľné“ a Merz vyhlásil, že „nedovolí, aby mu americký viceprezident hovoril s kým sa môžem tu v Nemecku rozprávať.“
Rozhorčenú reakciu Weidelovej vyvolal kancelár Scholz, ktorý poukázal na paralelu medzi politikou AfD a nacistickou minulosťou Nemecka. "Toto porovnanie považujem za škandalózne. Odmietam ho za seba osobne aj za celú stranu," zdôraznila spolupredsedníčka AfD, podľa ktorej je Alternatíva pre Nemecko liberálno-konzervatívna strana.
Podľa televíznych divákov víťazom duelu sa stal s 32 % pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz pred úradujúcim šéfom spolkového kabinetu Olafom Scholzom s 25 %. Kandidát Zelených Habeck a kandidátka AfD Weidelová získali zhodne po 18 % hlasov divákov.
CDU/CSU vedená Merzom si udržiava s 30 % týždeň pred hlasovaním prvenstvo aj v najnovších predvolebných prieskumoch. Za Úniou je s odstupom na druhom mieste AfD so ziskom 20 %, tretí sú vládnuci sociálni demokrati so 16 % a štvrtí Zelení by dostali 13 % hlasov voličov.
Zvlášť zaujímavé bude ale sledovať ako túto nedeľu obstoja menšie strany. Môžu totiž rozhodnúť o tom, či po voľbách vznikne dvojkoalícia alebo trojkoalícia. Do Bundestagu by sa na základe prieskumov mala dostať Ľavica (Die Linke) so 7 % a na hranici zvoliteľnosti piatich percent sa pohybujú liberáli z FDP a Aliancia Sahry Wagenknechtovej (Bündnis Sahra Wagenknecht, BSW).
Takto o týždeň už budú karty rozdané, hlasy spočítané a dozvieme sa ako si strany v súboji o hlasy voličov počínali. Predvolebné prieskumy však naznačujú, že na víťaza volieb bude čakať nemenej náročná úloha, a síce zostaviť vládnu koalíciu.
Stačí pripomenúť, že po septembrových voľbách do Bundestagu v roku 2017 potrebovala spolková kancelárka Angela Merkelová až 171 dní na vytvorenie vládnej koalície, čo je rekord v dejinách Nemecka. Friedrich Merz, ktorý je favoritom na post budúceho kancelára, dúfa, že nová vláda by mala vzniknúť do dvoch mesiacov od konania volieb do Spolkového snemu. Uvidíme.
Pred tohtoročnými predčasnými voľbami do Spolkového snemu (Bundestagu), ktoré sa budú konať už túto nedeľu (23. februára) sa ich má uskutočniť na rôznych televíznych staniciach celkove deväť.
Nepochybne k jedným z nasledovanejších bude patriť ten, ktorý včera večer odvysielala súkromná televízna stanica RTL. Do štúdia pozvala okrem spolkového kancelára, sociálneho demokrata Olafa Scholza a kandidáta CDU/CSU na post kancelára Friedricha Merza aj vicekancelára Roberta Habecka zo strany Zelení (Grünen) a kandidátku na post kancelára za krajne pravicovú a protiimigračnú stranu Alice Weidelovú z Alternatívy pre Nemecko (AfD), teda zástupcov strán, ktoré sa podľa predvolebných prieskumov s určitosťou dostanú do Spolkového snemu.
Takúto predvolebnú debatu štyroch kandidátov na post spolkového kancelára, ktorú moderovali známe televízne tváre Günther Jauch a Pinar Atalayová vysielala nemecká televízia prvýkrát v histórii.
Dve hodiny trvajúcej diskusii, počas ktorej to v štúdiu miestami poriadne iskrilo, dominovali témy migrácie, hospodárskej a finančnej politiky, vzťahu k AfD, vojny na Ukrajine a novej vlády v Spojených štátoch.
Ostré spory vyvolala migračná politika a spolupráca s krajnou pravicou umocnená najnovším útokom žiadateľa o azyl z Afganistanu, počas ktorého minulý týždeň v Mníchove smrteľne zranil 37-ročnú ženu a jej dvojročnú dcérku.
Olaf Scholz opäť obvinil svojho protikandidáta Friedricha Merza, že sa pri hlasovaní o migrácii spoliehal koncom januára na hlasy pravicovo extrémistickej AfD. Merz to označil za „strašiaka“ a viackrát zdôraznil, že Únia nebude s AfD určite spolupracovať.
Nemecký kancelár Scholz, rovnako ako aj líder opozície Merz, sa tvrdo ohradili proti zasahovaniu Spojených štátov do predvolebnej kampane v Nemecku. Zvlášť proti slovám viceprezidenta J. D. Vancea, ktoré odzneli na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Scholz ich označil a za „úplne neakceptovateľné“ a Merz vyhlásil, že „nedovolí, aby mu americký viceprezident hovoril s kým sa môžem tu v Nemecku rozprávať.“
Rozhorčenú reakciu Weidelovej vyvolal kancelár Scholz, ktorý poukázal na paralelu medzi politikou AfD a nacistickou minulosťou Nemecka. "Toto porovnanie považujem za škandalózne. Odmietam ho za seba osobne aj za celú stranu," zdôraznila spolupredsedníčka AfD, podľa ktorej je Alternatíva pre Nemecko liberálno-konzervatívna strana.
Podľa televíznych divákov víťazom duelu sa stal s 32 % pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz pred úradujúcim šéfom spolkového kabinetu Olafom Scholzom s 25 %. Kandidát Zelených Habeck a kandidátka AfD Weidelová získali zhodne po 18 % hlasov divákov.
CDU/CSU vedená Merzom si udržiava s 30 % týždeň pred hlasovaním prvenstvo aj v najnovších predvolebných prieskumoch. Za Úniou je s odstupom na druhom mieste AfD so ziskom 20 %, tretí sú vládnuci sociálni demokrati so 16 % a štvrtí Zelení by dostali 13 % hlasov voličov.
Zvlášť zaujímavé bude ale sledovať ako túto nedeľu obstoja menšie strany. Môžu totiž rozhodnúť o tom, či po voľbách vznikne dvojkoalícia alebo trojkoalícia. Do Bundestagu by sa na základe prieskumov mala dostať Ľavica (Die Linke) so 7 % a na hranici zvoliteľnosti piatich percent sa pohybujú liberáli z FDP a Aliancia Sahry Wagenknechtovej (Bündnis Sahra Wagenknecht, BSW).
Takto o týždeň už budú karty rozdané, hlasy spočítané a dozvieme sa ako si strany v súboji o hlasy voličov počínali. Predvolebné prieskumy však naznačujú, že na víťaza volieb bude čakať nemenej náročná úloha, a síce zostaviť vládnu koalíciu.
Stačí pripomenúť, že po septembrových voľbách do Bundestagu v roku 2017 potrebovala spolková kancelárka Angela Merkelová až 171 dní na vytvorenie vládnej koalície, čo je rekord v dejinách Nemecka. Friedrich Merz, ktorý je favoritom na post budúceho kancelára, dúfa, že nová vláda by mala vzniknúť do dvoch mesiacov od konania volieb do Spolkového snemu. Uvidíme.
