< sekcia Publicistika

KOMENTÁR: Keď odchádzajú ministri, premiér nemusí. Naopak to neplatí

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Juraj Hrabko komentuje vládnu krízu.

Prezidentka Z. Čaputová dnes prijala demisiu dvoch ministrov za SaS, ministra zahraničných vecí I. Korčoka a školstva B. Gröhlinga. Znamená to, že SaS na základe svojho rozhodnutia už nemá zastúpenie vo vláde, aj keď si ešte ponechala kreslá štátnych tajomníkov ako aj šéfov viacerých úradov, do ktorých pred rokom posadila svojich nominantov.

K tomu nateraz stačia iba dve poznámky. Prvou je, že I. Korčok tak napravil pošramotené renomé rezortu diplomacie, keď jeho šéf M. Lajčák za vlády Smeru-SD - ktorému robil štátneho tajomníka - síce tiež podal demisiu, ale o pár dní si to rozmyslel a prišiel si ju do paláca vziať späť. Druhou, že hlava štátu dovolila v paláci mať stranícku tlačovú besedu SaS, čo nebýva naozaj zvykom. Doteraz z neho zaznievali iba rozlúčkové reči odchádzajúcich ministrov.

Pozitívom uvedeného je, že na nej R. Sulík vyhlásil ďalšie a hlavne nové stanoviská jeho strany. Hlavným z nich je, že SaS „pozastavuje účasť v koalícii“ a to dovtedy, kým premiér I. Matovič nepodá demisiu. A ďalším, že „nemá zmysel rokovať so starým premiérom o novej vláde“.

Pozastaviť účasť v koalícii je rovnaké, ako byť trochu tehotná, takže sa tým netreba dlho zaoberať. Stačí poznamenať, že ešte začiatkom tohoto mesiaca SaS oznamovala, že nech sa deje, čo sa deje, z vlády neodíde.
V polovici mesiaca už vyhlásila, že z nej odíde - ak I. Matovič nezloží funkciu - a najnovšie, že z vládnej koalície odíde, ale iba „akoby“. Lebo I. Matovič funkciu nezložil. To sú síce zreteľné politické posolstvá a stanoviská, ale zrejme iba pre SaS. Prinajmenej v Koaličnej zmluve sa totiž o pozastavení účasti hovorí iba jedno - nič.

Iná vec je odmietanie rokovať s I. Matovičom o novej koalícii - ten o nej totiž rokuje očividne nie z pozície premiéra, ale z pozície predsedu hnutia, ktoré drvivým spôsobom vyhralo voľby, odsunulo Smer-SD po dlhých rokoch vládnutia na bočnú koľaj a za ktorým v tejto chvíli stojí 53 poslancov. Za R. Sulíkom je vidno iba 13 poslancov, takže aj keby chcel rozdávať nanovo karty, nemôže. Jedno je chcieť a iné môcť. Je preto úplne normálne, že karty mieša a rozdáva I. Matovič, a nie R. Sulík, pred ktorým ešte stojí aj B. Kollár s počtom 17 poslancov.

Neutíchajúce reči o rekonštrukcii vlády sú totiž nezmyslom. Ústavným aj politickým. K rekonštrukcii vlády môže prísť iba za podmienky, že premiér zostáva vo funkcii a menia sa iba iní členovia vlády. Hoci aj všetci. Ak ale padne premiér, padá celá vláda a rokovania o novej sú presne tam, kde boli po voľbách.

Nikto nemá nič zaručené, pričom prvý na ťahu je I. Matovič a to z jednoduchého dôvodu: tak rozhodli voliči a ich rozhodnutie platí dovtedy, kým ho - prieskumy sem, prieskumy tam - nezmenia v ďalších voľbách. Možno to znie drsne či cynicky, ale treba to povedať na rovinu - doteraz bola SaS vo vládnej koalícii z vôle I. Matoviča, a nie I. Matovič z vôle SaS. A aby to mohlo byť naopak, potrebuje R. Sulík iba maličkosť: vyhrať voľby.

Prirodzene, ak R. Sulík a jeho SaS nechcú rokovať s predsedom víťazného hnutia o koalícii, nemožno ich do toho nijako nútiť. Ale ak naozaj platí, že SaS chce byť v novej vládnej koalícii, inú možnosť ako o tom rokovať nemá. A s I. Matovičom, lebo inak to jednoducho nejde: Kto o vládnej koalícii nerokuje, ten v nej ani nemôže byť.