< sekcia Publicistika

KOMENTÁR M. KOPCSAYA: Prezidentka ako mierotvorca v hybridnej vojne

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

Márius Kopcsay komentuje rok Zuzany Čaputovej vo funkcii prezidentky.

Prezidentka Čaputová toho za svoj prvý rok stihla veľa. Na jednej strane ostala verná hodnotám, s ktorými sa uchádzala o najvyšší ústavný post, na druhej strane z úspešnej aktivistky a právničky vyrástla na reálnu politickú osobnosť. Potvrdzuje to aj fakt, že je takto vnímaná aj verejnosťou a úroveň „hejtu“ voči jej osobe, ako sa po slovensky vraví, nápadne zoslabla.

Čaputová zosobňuje snahu o spravodlivú, slušnú a otvorenú spoločnosť. V pravej chvíli napríklad odmietla pokus zaviesť absurdné 50-dňové moratórium na predvolebné prieskumy.

Usilovala sa, žiaľ márne, nájsť východisko v otázke Istanbulského dohovoru (keď navrhovala, aby dokument preskúmal Ústavný súd SR). Jednoznačne zastáva prozápadnú orientáciu Slovenska – aké dôležitý je tento postoj na prezidentskom poste, je zrejmé už pri letmom pohľade do Prahy.

Podstatná je však v prípade Čaputovej ročného „prezidentovania“ téma, ktorú sama naniesla v rámci svojej výročnej správy prednesenej v parlamente. Podstatná časť jej obsahu sa podľa očakávania, alebo aj nad mieru očakávaní, venovala pandémii Covid-u. No popri tejto pandémii spomenula hlava štátu aj „infodémiu“, teda nebezpečnú nákazu dezinformáciami, ktorá môže Slovensku spôsobiť obrovské škody.


5G, korona, plochá Zem


„Bolo by veľkou a neodpustiteľnou chybou považovať infodémiu za niečo, o čo sa štát a jeho orgány nemusia zaujímať. Musia. Ak je spoločnosť dezinformovaná, podstatne sa tým znižuje aj schopnosť republiky reagovať primerane na reálne hrozby,“ povedala prezidentka. Dodajme, že nielen schopnosť reagovať na hrozby, ale vo všeobecnosti aj napredovať – ekonomicky, kultúrne, spoločensky.

Koncom 90. rokov sa politická debata na Slovensku sústredila na principiálne veci: Či má krajinu naďalej valcovať mečiarovský parný valec, alebo sa má vydať smerom k modernému svetu. Teda či má byť plnohodnotne demokratická, spravodlivá, akú podobu má mať jej ekonomika, aké reformy musí podstúpiť, atď...

Dnes sa rozprávate s človekom hoci len okrajovo zasiahnutým infodémiou (stačí len, čo naňho vyšpľachne náhodným výberom z „internetov“) a bavíte sa o tom, či istý politik naozaj zverejnil zábery ako vykonáva veľkú potrebu, či sieť 5G ovplyvňuje šírenie koronavírusu a či Zem predsa len náhodou nie je plochá (ja si to nemyslím, ale veľa ľudí si to myslí...).

Úroveň takejto diskusie priam odporuje akejkoľvek predstave o napredovaní Slovenska. Ale na druhej strane veľmi presne koreluje so stavom dlho zanedbávaného školstva, vzdelávania a kultúry.

Pokiaľ však veľká časť verejnosť uverí napríklad hoaxu, že páchateľ otrasného trestného činu bol Róm, môžu byť dopady na spoločnosť aj bezprostredne ohrozujúce. Vyvolávanie nenávisti, neschopnosť ľudí rôznych názorov koexistovať, to už smeruje priamo k spoločenskému rozpadu.

Áno, s takou hrozbou máme od činenia a aký ťažký je zápas proti nej, opäť povedala Čaputová: „Bojovať s nepravdou či vedomou lžou je vždy nerovný boj. Lebo pri snahe o pravdu sa držíme limitovaného priestoru faktov, a ten je vždy užší, než nekonečný priestor klamstva, ktorý nie je viazaný na nič a nemá žiadne zábrany. Ten často vedie aj k nenávistným prejavom, a preto dezinformácie a klamstvá nie sú nikdy bez následkov a musíme im venovať primeranú pozornosť.“


Počúvajme a argumentujme


Ako to urobiť, to je zložitá téma. Ako prvý krok je potrebné snažiť sa rozumieť aj svojim oponentom, nájsť „styčné body“, alebo aspoň viesť diskusiu na kultivovanej úrovni. Ibaže internetové diskusie a sociálne siete prajú celkom opačným tendenciám. Každý všetko vie, všetkému rozumie, ostatní sú idioti.

Pred pár rokmi, potom ako Rusko začalo svoje dobrodružstvo na Kryme a na východe Ukrajiny, bola témou nenávistných kampaní orientácia na Západ resp. na Východ. Potom sa témou pre šírenie bludov a nenávisti stali migranti, dnes sú to spory medzi tzv. liberálmi a konzervatívcami, alebo plamenné boje medzi „hejtermi“ a obdivovateľmi Matoviča.

A podaktorí ľudia, ktorých viera učí láske k blížnemu ba i k hriešnikovi („nenáviď hriech, miluj hriešnika“), tlieskajú bez studu bývalému humoristovi za výrok, že by matke svojej názorovej oponentky bol zaplatil potrat.

Zvykneme si na tento stav spoločnosti ako na folklór virtuálneho sveta a budeme sa modliť, aby nezasiahol priamo spoločenské resp. protispoločenské konanie ľudí? To určite nestačí.

Zuzana Čaputová už pred rokom nastupovala do funkcie s ambíciou zmierňovať politické a spoločenské konflikty. Konflikty, ktoré nad rámec bežného štandardu nevedome rozdúchavajú nové informačné technológie – ale celkom vedome a cielene aj hráči hybridnej vojny.

„Nevstupujme do konfliktu, počúvajme a argumentujme,“ povedala ešte pred prvým kolom prezidentských volieb a zatiaľ týmto slovám ostáva verná. Slovenská spoločnosť takýto prístup – napokon nielen od prezidentky, ale od kohokoľvek – bude ešte veľmi potrebovať.