Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. apríl 2024Meniny má Valér
< sekcia Publicistika

Komentár Lukáša Jelínka: Konsenzus je viac ako sila

Lukáš Jelínek, komentár, ko,mbo snímka Foto: Lukáš Jelínek, Teraz.sk

Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.

Od volieb neuplynul ani mesiac a Snemovňa je pred svojou ustanovujúcou schôdzou. Preto nie je nutné mať oči hore na hlave z toho, že sa nová vláda zatiaľ rysuje iba v očiach Andreja Babiša a že má ďaleko od dôvery väčšiny poslancov.

Priestor na vyjednávanie ešte bude – celých 30 dní od oficiálneho vymenovania premiéra. Aj napriek tomu, niektoré varovné signály neberme na ľahkú váhu. Hlavne nie je vôbec isté, či Babiš vôbec stojí o spojenectvo niekoho iného ako prezidenta Zemana.

Pred voľbami aj po nich hovoril o tradičných stranách ako o korupčnej hydre. Ony zase verejne vyhlasovali, že s vládou, vedenou trestne stíhaným politikom, nechcú mať nič spoločné. Ťažko sa preto môže Babiš rozčuľovať, že sa mu nikto nehrnie do chomúta. To by musel považovať za normálne porušovať predvolebné záväzky.

Keby aj napriek tomu stál o koaličný kabinet, stretával by sa s ostatnými politikmi a sondoval ich podmienky. Ale jediné rokovania, ktoré sa teraz uskutočňujú, sa týkajú Poslaneckej snemovne a vedú ich Babišovi zástupcovia Jaroslav Faltýnek a Radek Vondráček. Okrem toho sa taký Tomio Okamura ponúka do vlády kadiaľ chodí a zároveň pritom opakuje, v čom všetko sa programy SPD a ANO prelínajú.

Pokiaľ Andrej Babiš privykol predstave klasickej menšinovej vlády, nemusel šmahom odmietať návrh Pirátov, aby sa o vedenie výborov Snemovne podelili opozičné subjekty. Za to by Piráti volili Radka Vondráčka za predsedu Snemovne a ANO mohlo navyše ľahšie prehovárať ostatné strany, aby Babišov jednofarebný kabinet aspoň tolerovali.

Optimálne zloženie tímu


Zatiaľ čo sa vyjednávači babišovcov v Snemovni správajú adekvátne situácii aj svojej sile, ich líder sa tvári ako nejaký solitér, ktorý politický zmier nepotrebuje. A namiesto straníckych rozhovorov vyráža za občanmi, aby im poďakoval a poistil si ich sympatie.

Na tomto základe už možno rozvinúť špekulácie o ďalších Babišových plánoch. Blízko skutočnosti môže byť napríklad táto: Jediné, čo Babiš chce, je nerušené vládnutie bez akýchkoľvek kompromisov. Po týchto voľbách má k tomu ešte ďaleko. Preto voličom predstaví manažérsku vládu snov. Ak jej odmietnu poslanci vysloviť dôveru, bude štát chvíľu riadiť bez nej. Potom príde s druhou, podobnou.

Keď nepochodí ani potom, zatvári sa veľmi nešťastne. On chce pomáhať ľuďom, ale politickí dinosaury mu spolu s politickými zelenáčmi hádžu polená pod nohy. No uznajte, v takom chaose sa normálne vládnuť nedá. Preto s uplakanou tvárou oznámi, že jediná šanca ako rozseknúť pat, je v nových voľbách. On si ich neželá, ale môže za to tá korupčná hydra.

ANO je jediná organizácia, ktorá dokáže ďalšiu volebnú kampaň zafinancovať bez mihnutia oka. A možno predpokladať, že by sa ďalším rozdaním kariet posilnilo. Stúpnuť by ešte mohli okamurovci či Piráti. Vážne starosti by mali sociálna demokracia, KSČM, TOP 09, KDÚ-ČSL aj Starostovia a nezávislí.

Iba jeden oriešok nejde Babišovi rozlúsknuť: optimálne zloženie jeho exekutívneho tímu. Veľa vytipovaných jedincov totiž nechce riskovať. Predseda ANO tiež priznal, že do jeho vlády sa nechcelo ani Martinovi Stropnickému. A keď ten v nedeľu v televízii hovoril o zahraničnej politike a pripustil, že by mohol byť novým ministrom zahraničných vecí, Babiš hneď tweetoval: "Zahraničnú politiku hnutia robím ja.“

Skôr alebo neskôr Andrej Babiš aj celé ANO pochopí, že konsenzus je viac ako sila. Čím rýchlejšie, tým lepšie pre nás všetkých.