< sekcia Publicistika

KOMENTÁR M. KOPCSAYA: Konečne už vieme, o čo vo voľbách pôjde

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

M. Kopcsay komentuje obvinenie R. Fica.

Milan Mazurek vyhodený z parlamentu pre vyslovenie názoru! Veta, ktorá zdobí billboardy bývalého poslanca za Kotlebovu ĽSNS, má zjavne mobilizovať voličov – veď ukrivdení boli na Slovensku vždy v móde. A ak to funguje u Mazureka, prečo by nemohlo u Fica?

Informácia, podľa ktorej expremiéra a poslanca Smeru obvinila NAKA z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu, rozdelila ľudí na dva tábory. Niektorí tvrdia, že stíhanie bude v krátkom čase beztak zrušené a ide o divadlo (dokonca pripravené), ktoré má Ficovi zvýšiť popularitu. A to v čase, keď je na jej úbytok dostatočne veľa dôvodov.

Ale iní zas tvrdia, že zákon je zákon a ten by mal platiť bez ohľadu na to, či jeho vynucovanie bude mať taký alebo onaký účinok na preferencie. Pretože tu ide, s prepáčením, o princíp.

Kto je hrádzou proti extrémizmu
Iné by totiž bolo, ak by Fico verbálne schválil povedzme nejaký ekonomický trestný čin. Napríklad by povedal (pravdaže čisto hypoteticky), že teda ten Bašternák má svätú pravdu, ak si čosi ulial na dépéháčke. Schvaľovať krádež ešte neznamená čosi ukradnúť, a teda takéto tvrdenie by autora diskvalifikovalo len politicky (v normálnej krajine).

Už samotný skutok, za ktorý bol Mazurek právoplatne odsúdený, však má verbálnu podstatu. Teda podpísať sa pod jeho súdom odsúdené výroky, to už má o dosť bližšie k identickému trestnému činu.
Ale nech už sa vyvinie kauza akokoľvek, odhalila v slovenskej spoločnosti čosi strašidelné. Totiž, ľudia, ktorí tvrdia, alebo si myslia to, čo Mazurek, žijú v každej spoločnosti a predstavujú určité percento. Tu sa však najsilnejšia strana stotožňuje s xenofóbnou rétorikou v presvedčení, že práve toto jej prinesie body. Strana, ktorá pred tri a pol rokom bľabotala čosi o hrádzi proti extrémizmu dnes kolektívne – ako jeden muž – tvrdí, že sa s výrokmi právoplatne odsúdeného extrémistu stotožňuje.

Taká hrádza bola asi postavená z... No, radšej sa zdržme prirovnaní. A dodajme, že ozajstnú hrádzu proti extrémizmu stavajú dobrovoľníci na Myjave, v Považskej Bystrici, v Bánovciach nad Bebravou, v Trenčíne, ba i v Londýne, skrátka všade tam, kde sa dokážu postaviť proti zeleným tričkám.

Pre týchto odvážlivcov však smerácka družina nemá pekného slova, veď to je len kaviarenská bagáž, ktorej, len si to predstavte, prekáža fašizmus!

Od Blahu ku Kotlebovi
To naozaj v Smere nie je žiadny humanisticky zmýšľajúci ľavičiar, ktorý by nesúhlasil s Mazurekom, aj keď to v tejto chvíli znamená nesúhlasiť s Ficom? Fakt všetci od Blanára, cez Glváča až po všetky ostatné morálne autority nevidia na Ficových ani na Mazurekových výrokoch nič toxické a omieľajú čosi o päťdesiatych rokoch?
Je naozaj desivé vidieť, že najsilnejšia vládna strana si normálnu vládu zákona zamieňa s komunistickým terorom. Hoci jej odpor k autorite pravidiel sa dá pochopiť, veď pre takého Fica, Počiatka, Glváča a mnohých ďalších môže znamenať pohromu aj z celkom iných a oveľa vážnejších príčin...

Žiaľ, prejavuje sa tu tiež veľmi svojská slovenská tradícia, keď moc – a teda i vláda zákona – bola v histórii často akýmsi externým faktorom, s ktorým sa Slovač nemohla stotožniť a brala ho ako nepriateľský element (Budapešť, Viedeň, Praha, Moskva, atď...) Je teda pochopiteľné, že sympatie priťahoval skôr Jánošík než pandúri, čo ho naháňali.

Cesta do pekla je tak blízko
Lež dnes je trochu iná doba. Dnes je Slovensko zvrchovaná krajina. Zákony by v nej mali platiť pre všetkých. Pre Mazureka, Fica i pre ostatných. Podnecovanie rasovej nenávisti je v rozpore s týmito zákonmi – čo je pochopiteľné aj s ohľadom na tragickú historickú skúsenosť, ktorá ešte nestihla vyblednúť a ani preliata krv sa za pár desaťročí nevsiakla do zeme.

Spôsob, akým sa Smer postavil za Fica, a teda i za Mazureka, potvrdzuje, ako si rozumejú sympatie k akémukoľvek druhu totality – Blaha a iní akože socialisti a marxisti drukujú radikálnej pravici. A radikálna pravica zas velebí výdobytky socializmu tak ako Kotleba na svojich mítingoch, keď básni o životnej úrovni v normalizačnej ére.

Je teda jasné, že podstatou politického zápasu vo voľbách 2020 nebude hodnotový spor ľavice a pravice. Bude ním iná a oveľa zásadnejšia otázka: Či Slovensko má byť civilizovanou krajinou, v ktorej platia zákony a pravidlá.

Lebo druhá možnosť – odskúšaná a odstrašujúca – je spoločnosť, kde nad zákonom stojí vôľa a moc jednotlivca. Dovedené ad absurdum: keď jednotlivec usúdi, že povedzme niekto nemá právo žiť, nik ho nemôže zastaviť ani potrestať. Áno, cesta do pekla je stále tak blízko.