< sekcia Publicistika

KOMENTÁR M. KOPCSAYA: Orbán, Heger a Európa na moste

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

Pred 20 rokmi obnovený Most Márie Valérie symbolizoval dobré vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom, ale aj ich spoločný vstup do Európy.

Bola že to sláva 11. októbra 2001. Obloha sa vyjasnila, slnko svietilo ako na objednávku a po príhovoroch premiérov Maďarska i Slovenska nožnice prestrihli pásku – a vynovený most Márie Valérie bol otvorený. Rozbehli sa po ňom tisícky obyvateľov Štúrova i Ostrihomu. Prechádzali z jedného brehu Dunaja na druhý, v tom čase dokonca bez obvyklých pasových kontrol. Akurát niektorí žiadali o pečiatku do pasu na pamiatku, aby im pripomínala tento veľký deň.

Obe mestá mali k sebe zasa blízko. Aj oba štáty. A ako povedal premiér Dzurinda: „Aj po tomto moste vedie cesta do Európy.“

Je to tak: len ťažko by do Európskej únie (ktorú na ceremoniáli pred 20 rokmi zastupoval vtedajší komisár pre rozšírenie Günter Verheugen) vstúpili krajiny zaťažené vzájomným napätím, či s nacionalisticky vyprofilovanými – a nebodaj autoritatívnymi – vládami, čo boli najčastejšie výhrady voči niekdajšiemu premiérovi Mečiarovi.
Mnohé z toho platí aj po dvadsiatich rokoch. A predsa je klíma akási iná. Ochladilo sa, nad Európou – aj nad tou strednou – tu a tam preletia mraky, prefukuje vietor. Pozitívne definovaný sen o vstupe do Európe sa medzitým premenil na každodennú prózu členstva a aj na spory, v ktorých sa vo vzťahu k Únii ocitajú Maďari či Poliaci.

Nedorozumenie zažehnané
Na slávnosti, ktorá pripomína dvadsiate výročie otvorenia Mosta Márie Valérie stojí opäť Orbán ako premiér – ale odlišný od Orbána spred dvadsiatich rokov. Spolu so slovenským premiérom Eduardom Hegerom sa v mnohom zhodujú a priateľský tón pretrváva. Hoci Hegerove slová – že SR sa usiluje o vzťahy s Maďarskom založené na obojstrannej výhodnosti a vzájomnom rešpekte – akcentujú skôr pragmatický rozmer než vrelé kamarátske objatie.

Orbán v Ostrihome hovorí: „Most Márie Valérie zostáva symbolom, ktorý odkazuje, že budúcnosťou Európy sme my. Nedovoľme nikomu znova zbúrať mosty medzi nami.“

Na opačnej strane mince, než hrejivé slová, je však realita, ku ktorej patrí napríklad nedávna diskusia o maďarských nákupoch pôdy resp. nehnuteľností na juhu Slovenska. A spolu s tým aj riziko, že sa môžu chvalabohu pokojné slovensko-maďarské vzťahy opäť ocitnúť vo vleku nedorozumení, ako to bolo povedzme v prípade otázky dvojitého občianstva pred pár rokmi.

Tému mali na stole ministri zahraničných vecí oboch krajín minulý týždeň. A slovenský šéf diplomacie dnes (v utorok) oznámil, že sa maďarská vláda rozhodla na podnet slovenskej strany zrušiť uznesenie o nákupe pôdy v susedných krajinách. Korčok potvrdil, čo sa dalo ľahko vydedukovať – že o probléme hovorili aj Orbán s Hegerom NA alebo PRI Moste Márie Valérie. Dalo by sa konštatovať, že je vždy dobre, ak sa susedia dohodnú po dobrom. Povedané jazykom diplomata Korčoka, je to dôkaz nevyhnutnosti vzájomných konzultácií a intenzívneho dialógu o všetkom, čo obe krajiny robia vo svojich vzájomných vzťahoch.

Keď Únia vládcom „kafre“ do vládnutia
Lenže odlišné pozície medzi Maďarskom (v tomto prípade i Poľskom) a Slovenskom (a v dohľadnom čase tiež ČR) latentne pretrvávajú aj v oveľa zásadnejšej otázke, a to vo vzťahu k Európskej únii. Maďarsko s ňou vedie dlhodobý spor v otázkach nezávislosti médií, ľudských práv, občianskych či akademických slobôd, tretieho sektora. Za to všetko si už Orbán vyslúžil kritiku.

Poľsko sa ocitlo v konflikte s Úniou predovšetkým pre svoju reformu súdnictva, ktorá vyvolala pochybnosti, či nie je ohrozená nezávislosť poľských súdov. Aktuálnym vyostrením vzťahov medzi Poľskom a Úniou je verdikt poľského Ústavného súdu, podľa ktorého niektoré články zmlúv s EÚ nie sú v súlade s poľskou ústavou – pričom tento záver spochybňuje nadradenosť legislatívy Únie nad poľskými zákonmi.

Maďarsko ako jediný štát EÚ dalo za pravdu Poliakom. Vo svojom stanovisku tvrdí: „Existuje úsilie pripraviť členské štáty aj o také právomoci, ktoré nikdy nepreniesli na EÚ, a to bez doplnenia dohôd s EÚ a prostredníctvom rozširovania kompetencií.“

Ak by sme túto vetu vytrhli z kontextu, mohli by sme celú vec chápať ako podnetnú akademickú diskusiu o rozdelení právomocí medzi EÚ a členskými štátmi. Ibaže ak sa pozrieme na poľské i maďarské reálie, potom pozadie sporov vnímame inak: Ako nespokojnosť politických lídrov v oboch krajinách, že si nemôžu vládnuť tak celkom „po svojom“ a Únia im do toho „kafre“. Že si nemôžu ušiť podobu súdnictva pre svoje politické potreby, nemôžu ísť po krku homosexuálom a stavať mimo zákon potraty (Poľsko), že nemôžu dusiť slobodné médiá a rušiť univerzity a nálepkovať tretí sektor ako cudzích agentov (Maďarsko). Prípadne, že si nemôžu robiť biznis tak, ako sa im zachce (Česko, teda konkrétne Babiš).


Európa a dobré susedské vzťahy súvisia
Vlastne nemôžu robiť mnohé z toho, čo kedysi Únia vytýkala Mečiarovi. A tak sa ponúka otázka, či by sa Maďarsko a Poľsko v dnešnej kondícii do EÚ vôbec dostali. A tiež, či existuje možnosť, že z nej zasa odídu (v prípade Poľska takéto úvahy zazneli), čo by však bol krajne nepriaznivý scenár – pre obe dotknuté krajiny, ako aj pre Slovensko. Čisto teoreticky, Most Márie Valérie by sa stal mostom medzi členom a nečlenom Únie?

„Nepriateľstvo medzi krajinami strednej Európy je nezmyselné. Zárukou nášho prežitia je priateľstvo a uzatváranie spojenectva,“ povedal Orbán v pondelok v Ostrihome. Lenže EÚ je do značnej miery tým rámcom a prostredím, ktorý kultiváciu dobrých susedských vzťahov podporuje a zaručuje. Preto spojenectvá medzi nespokojnými v Únii – napr. český predvolebný coming out vo vzťahu medzi Orbánom a Babišom, alebo rovno celý Visegrád ako autonómny ostrov v rámci Európy – nepredstavujú nijakú perspektívu. To po prvé.

A po druhé: Orbán v Ostrihome zdôrazňoval, že Slováci a Maďari po skúsenostiach agresie okupantov minulého storočia nie sú nepriateľmi, pretože majú spoločný osud. Ibaže predstava roztrieštenej a oslabenej Európy navodzuje opäť geopolitickú realitu, v ktorej môže tento smutný osud znovu ožiť.

Inými slovami, dobré vzťahy medzi susedmi (V4) i v rámci EÚ sú spojenými nádobami. Je to rovnako jasné, ako pred dvadsiatimi rokmi, keď sa mosty rekonštruovali a stavali. Vzhľadom na vysokú podporu členstva v Únii v Maďarsku i Poľsku (cca 81 resp. 87 percent) je málo pravdepodobné, že by ich dnes chcel niekto rozumný páliť resp. že by na to dostal od voličov mandát.