< sekcia Publicistika

KOMENTÁR M. KOPCSAYA: Výsledky práce D. Trumpa v nevábnej nahote

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

Bidenov nástup nie je šťastný koniec, ale mierne nádejný začiatok, komentuje M. Kopcsay inauguráciu nového amerického prezidenta.

Prezident – vlastne už exprezident – USA Donald Trump pri svojej inaugurácii v roku 2017 vyhlásil, že bude schopný zjednotiť krajinu. Po štyroch rokoch vidno výsledky jeho práce i nadpráce v celej tragickej a nevábnej nahote.

Trump najmä pri eskapádach spojených s jeho odchodom dokázal naozaj do značnej miery zjednotiť svojich oponentov, a to dokonca aj z Republikánskej strany. Navyše sa podľa prieskumu zo začiatku januára až 57 percent Američanov vyslovilo za okamžité odvolanie Donalda Trumpa ešte pred koncom jeho funkčného obdobia.

Samotný americký ľud však ostáva tragicky rozdelený. Podľa prieskumov je väčšina (75 až 80 percent) voličov Donalda Trumpa presvedčených, že voľby, v ktorých ich favorit utrpel porážku, boli zmanipulované. Trumpovi stúpenci vlastne z veľkej časti nepovažujú Bidena za legitímne zvolenú hlavu štátu.

Od Clintona k Trumpovi
Ako dramaticky sa v priebehu dvoch desaťročí zmenila politická kultúra, svedčí malý príklad: Pred dvadsiatimi rokmi sa odchádzajúci prezident Bill Clinton dopustil len relatívne nevinnej pochybnosti o výsledku volieb, v ktorých republikán George W. Bush zvíťazil nad demokratickým favoritom viceprezidentom Alom Gorom.

Pripomeňme, že išlo o víťazstvo naozaj tesné (271 ku 266 hlasom voliteľov), v ktorom boli povestnou miskou na váhach hlasy z Floridy. Clinton v niektorom z rozhovorov utrúsil, že sa Bush stane prezidentom len vďaka tomu, že sa sčítavanie hlasov na Floride zastavilo – no aj túto poznámku vzal späť a jeho administratíva spolupracovala na hladkom odovzdaní moci svojim nástupcom.

Pochopiteľne Clinton nechýbal na Bushovej inaugurácii. (Mimochodom s Bushom starším spájali Billa Clintona doslova priateľské vzťahy.)

V porovnaní s tým Biden vyhral nad Trumpom s oveľa výraznejším náskokom (306 ku 232), čo však Trumpovi nebránilo opakovane tvrdiť, že v skutočnosti je víťazom on. Trumpovo ignorovanie reality, zákona aj demokratických inštitúcií a aj agresívne slovné vystúpenia a útoky napokon viedli k mobilizácii jeho radikálnych prívržencov a extrémnej pravice a k známemu útoku lúzy na Kapitol.

Vyčíňanie mužov v šiltovkách či bizarných kostýmoch pripomínalo boľševikov, ktorí po výstrele z Auróry plienili interiéry palácov či galérií. Udalosť si vyžiadala štyri ľudské životy a iniciovala už druhú ústavnú žalobu na Donalda Trumpa.


Popravy a milosti
Popri hluku protestov Trump využil svoje posledné chvíle v úrade, aby podpisoval popravy a udeľoval milosti – jednou obdaril aj svojho bývalého poradcu Stevea Bannona. Mimochodom, aj Bannon v poslednom období podporoval Trumpovo úsilie zabrániť potvrdeniu volebného výsledku. (A ešte pre ilustráciu v akom suterénnom prostredí sa nachádzame – Bannon sa na sociálnych sieťach prezentoval názorom, že by na kopiju napichol hlavy hlavného epidemiológa a šéfa FBI, načo mu Twitter zmazal účet.)

Samozrejme, Trump na Bidenovej inaugurácii chýbal, na čo si Amerika ani nepamätá. „Trump svojou neúčasťou porušuje tradíciu, ktorá trvá už zhruba 150 rokov. Zároveň tým ukazuje, že nevie prehrávať,“ povedal profesor politických vied z Georgijskej univerzity (UGA) Charles Bullock.

Podľa neho tiež ide o ďalší príklad toho, ako Trump oslabuje demokratické inštitúcie porušovaním ich dlhoročných tradícií. Pretože na týchto tradíciách a na týchto inštitúciách stojí spoločnosť, a nielen americká. Ide o základný kameň akéhokoľvek civilizovaného spoločenstva, v ktorom jeho členovia dokážu spolunažívať v mieri.

Preto je po Trumpovej ére, ktorá sa našťastie už končí, namieste povzdych: „Konečne, už bol najvyšší čas.“ Nie však len pre smutné finále, do ktorej ju doviedla detinská neschopnosť hlavného aktéra uznať svoju prehru.


Toxická atmosféra ostáva
Trump sa predsa už od samotného počiatku javil ako nielen hovorca ale priam zosilňovač radikálnych, antisystémových nálad a prúdov v spoločnosti vrátane uctievačov konšpiračných teórií. Napokon aj na Slovensku popri tradične konzervatívnych politikoch, ktorí favorizujú republikánov z princípu (čo im nemožno zazlievať), našiel si veľa prívržencov v konšpiračných a prokremeľských vodách – za všetko hovorí jeden z insitných obrázkov slovenských internetov, na ktorých Trump, Putin a Farrage (áno, ten Nigel Farrage z Británie) odvádzajú v putách Baracka Obamu.

Trump vstúpil na scénu vo svete rozkolísanom migračnou krízou. V čase, keď sa zdalo, že ľudstvom bude hýbať odpor proti elitám aj proti autoritám (vrátane vedeckých), keď sa zástancovia plochej Zeme cítili rovnocenní s nositeľmi Nobelových cien. Keď sa namiesto slušnosti a profesionality dostávala k slovu vulgárnosť a diletantstvo.

Dnes Trump opúšťa Biely dom s hanbou a s obavami, že si zavaril aj ako biznismen. Európa sa pozviechala z brexitu aj zo štyroch rokov výrazne oslabeného transatlantického spojenectva. A Spojené štáty sa pod Bidenovým vedením vrátia ku klimatickej dohode z Paríža. Veci sa vracajú k normálu.

Ale nie je to šťastný koniec, možno len mierne optimistický začiatok. Toxická atmosféra po trumpizme totiž stále pretrváva. Sociálne siete aj verejný život sú plné vyhrážok, urážok, hlúposti a nenávisti. Je však dôležité, že k týmto z mnohých príčin existujúcim a prekvitajúcim negatívnym trendom neprispieva ešte aj prvý muž na čele svetovej veľmoci.

The Guardian v jednom z komentárov konštatuje, že „prevažná väčšina Američanov a Európanov podporuje liberálnu demokraciou, no stala sa tichou väčšinou, čoraz viac ignorovanou a čoraz menej chránenou svojimi politickými reprezentantmi“. Z tohto jasne vyplýva aj úloha či skôr poslanie stojace pred Bidenom na počiatku jeho funkčného obdobia.