< sekcia Publicistika

KOMENTÁR: Napriek prognózam senzačné víťazstvo CDU

Foto: Teraz.sk

Voľby v Sasku-Anhaltsku komentuje Ján Šmihula

Zraky mnohých sa v Nemecku počas uplynulej nedele upierali na neveľkú spolkovú krajinu Sasko-Anhaltsko, ktorá je s niečo vyše dvoma miliónmi obyvateľov jednou z najmenších. Úloha jej však pripadla veľká, pretože tamojšie hlasovanie do krajinského parlamentu skrývalo v sebe aj značný celonemecký náboj a preto sa ocitli v centre politického záujmu.

Práve v tejto spolkovej krajine sa konali posledné voľby pred septembrovými voľbami do Spolkového snemu (Bundestagu), v ktorých po 16 rokoch už nebude obhajovať svoj mandát kancelárka Angela Merkelová. V Sasku-Anhaltsku išlo teda o posledný prieskum voličských nálad a zároveň boli aj zaťažkávacou skúškou pre kandidáta CDU/CSU na post spolkového kancelára.

Len koncom apríla sa stal ministerský predseda Severného Porýnia-Vestfálska a od začiatku tohto roku nový predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Armin Laschet spoločným kandidátom CDU/CSU na post spolkového kancelára. Voľbe predchádzali zložité a turbulentné rokovania so sesterskou Kresťansko-sociálnou úniou (CSU), pričom mnohí neskrývali sklamanie, že z hlasovania vzišiel víťazne práve Laschet. Nemálo bolo takých, ktorí presadzovali kandidatúru bavorského premiéra a šéfa CSU Markusa Södera.

Keby si totiž kresťanskí demokrati zaknihovali v Sasku-Anhaltsku zlé výsledky, ako napovedali prieskumy pred voľbami, umocnilo by to presvedčenie, že Markus Söder by bol lepší kandidát Únie. Podľa predvolebných prieskumov mala CDU zvádzať tesný súboj s krajne pravicou Alternatívou pre Nemecko (AfD).

Predpovede sa nenaplnili, ba naopak - s takými výsledkom sotva kto počítal. CDU na čele s krajinským premiérom Reinerom Haseloffom nielenže zostala najsilnejšou stranou v tejto spolkovej krajine, ale svoj výsledok v porovnaní s voľbami pred piatimi rokmi ešte výrazne zlepšila. Teraz získali kresťanskí demokrati 37,1 percent hlasov voličov, v roku 2016 to bolo necelých 30 percent - 29,8 percenta. Pravicovo-populistická AfD, vedená Oliverom Kirchnerom si napriek horšiemu výsledku udržala postavenie druhej najsilnejšej strany, keď od voličov dostala 20,8 percent - pred piatimi rokmi 24,3 percenta. Takže spokojný môže byť nielen predseda celonemeckej CDU Armin Laschet, ale najmä 67-ročný fyzik Reiner Haseloff, ktorý sa po tretíkrát postaví na čelo krajinskej vlády - premiérom v Sasku-Anhaltsku je od 19. apríla 2011.

Nie náhodou sa nechal hneď po zverejnení výsledkov volieb v Sasku-Anhaltsku počuť jeden z popredných politikov CDU Friedrich Merz. Poukázal na to, že “prenikavá dôvera“, ktorú získal Reiner Haseloff v Sasku-Anhaltsku by nebola možná bez celonemeckého trendu, pričom zdôraznil: “Je to pôsobivé potvrdenie nášho kandidáta Armina Lascheta. CDU môže voľby (do Bundestagu - pozn. red.) vyhrať!“

V Magdeburgu sa vzápätí po voľbách rozprúdila diskusia z akých strán zostaví staronový premiér vládny kabinet. Reiner Haseloff (CDU) už pred ich konaním akúkoľvek spoluprácu tak s krajnou pravicou (AfD), ako aj s ľavicou (Die Linke) jednoznačne odmietol. Po voľbách vyhlásil, že nechce nijakú “vratkú koalíciu, ale stabilnú vládu“ a chce využiť všetky demokratické alternatívy, ktoré z hlasovania vzišli. Možností má hneď za celé priehrštie.

Pokračovať môže tzv. „Kenská koalícia“ zložená z kresťanských demokratov, sociálnych demokratov (SPD) a environmentalistov zo strany Zelených, ktorá vládla v Sasku-Anhaltsku od 25. apríla 2016. Mimochodom táto čierno-červeno-zelená vládna koalícia bola prvou v Nemecku.

Avšak, keďže po desiatich rokoch sa vrátili do krajinského parlamentu liberáli z FDP, vylúčená nie je čierno-žlto-zelená tzv. „Jamajská koalícia“ z CDU, FDP a strany Zelených, ale ani „Zimbabwianska koalícia“ zložená z CDU, SPD, Zelených a FDP. Ďalšou možnosťou je čierno-červeno-žltá tzv. „Nemecká koalícia“ z CDU, SPD a FDP a napokon tesnú väčšinu jedného hlasu ponúklo hlasovanie v podobe veľkej koalície zloženej z CDU a SPD.

Sociálni demokrati to ale budú mať zložité, aby opäť zasadli v krajinskom kabinete. So ziskom 8,4 percent hlasov si pripísali doteraz najhorší volebný výsledok a od voličov dostali poriadne zaucho. Navyše, sú to v poradí už ich desiate krajinské voľby, v ktorých utrpeli porážku.

Hoci sociálni demokrati utrpeli straty, výsledky parlamentných volieb v Sasku-Anhaltsku možno jednoznačne hodnotiť ako víťazstvo demokracie. Obávané politické zemetrasenie v podobe posilnení pozícií krajnej pravice z AfD sa nekonalo. Ale nemožno zaspať na vavrínoch a AfD podceňovať - každý piaty volič v tejto spolkovej krajine totiž zakrúžkoval práve pravicových populistov.