
Zatiaľ čo na Slovensku zaznamenal systém zálohovania úspech, v Poľsku ho podľa prieskumov negatívne vníma väčšina ľudí a daňoví experti prišli s úvahami, že zbieranie cudzích fliaš je podnikaním...
Autor Slavomír Gregorík
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
V októbri 2025 sa Poľsko ako ďalší štát EÚ zapojilo do systému zálohovaných jednorazových obalov nápojov. Automaty na vrátenie rýchlo posiali celú krajinu a za zálohu si priplatíte o pol zlotého naviac (asi 12 centov). Zatiaľ čo na Slovensku systém zaznamenal mimoriadny úspech, v Poľsku ho podľa prieskumov negatívne vníma väčšina ľudí a daňovi experti prišli s úvahami, že zbieranie cudzích fliaš je podnikaním a tým pádom podlieha aj zdaneniu.
Slováci podľa dát vrátia viac ako 90 % fliaš a plechoviek, čo je nárast oproti 60 % ktoré sa vrátili pri separovaní a 89 % ľudí podľa prieskumu agentúry 2muse z roku 2025 považuje systém za užitočný. Slovensko tak v zálohovaní patrí medzi európskych premiantov.
Keď sa systém zaviedol v Poľsku očakával som podobnú skúsenosť, zrážka s realitou však bola horšia. Časté poruchy, nedostupnosť, alebo preplnenosť automatov spôsobujú, že ľudia prinesené fľaše často proste nechajú pohodené okolo, lebo si potrebujú uvoľniť tašku na nákup, či ich už nechcú brať so sebou domov. Mnohí počítajú s tým, že ich aj tak vyzbierajú bezdomovci, alebo ľudia, pre ktorých tých zopár zlotých denne môže spraviť veľký rozdiel v životnej úrovni.
To sa aj deje a Poľsko už má aj svojich rekordmanov. Napríklad 15-ročný chlapec už vyzbieral takmer 6900 fliaš za čo získal vyše 800 eur a do prázdnin chce vyzbierať ďalších vyše 13.000. Dá sa predpokladať, že existuje ešte mnoho podobných prípadov, o ktorých nevieme.
Systém má však napriek tomu negatívnu reputáciu a podľa marcového prieskumu agentúry IBRiS pre denník Rzeczpospolita ho 50,5 % ľudí ohodnotilo negatívne a len 28 % dobre. Okrem toho sa vyše 48% respondentov vyjadrilo, že obaly nikdy nevracia a len necelých 22 % to robí pravidelne.
Teraz konár pod chabou podporou začali píliť aj daňoví experti, ktorí vpodstate všetkých bezdomovcov, dôchodcov, či nezamestnaných varovali, že pravidelné zbieranie fliaš z košov, parkov, či námestí je považované za podnikanie a na tento účel by si mali zriadiť živnosť a príjmy zdaňovať.
,,Ak je zbieranie príležitostné, jednorazové, „pri venčení psa“, možno ho klasifikovať ako príjem z iných zdrojov,“ povedal pre portál Fakt daňový expert Piotr Juszczyk. Dodáva, že ak to niekto robí systematicky, napr. má svoju každodennú trasu, potom vykonáva podnikateľskú činnosť.
Čo si o tom Poliaci myslia ukazuje napríklad druhý najviac hodnotený komentár pod článkom Faktu na Facebooku: ,,Zberatelia týchto fliaš by mali dostať špeciálnu odmenu za proekologické aktivity, nie daň,“ píše sa v ňom.
Na celej situácii je možno najúsmevnejšie to, že sa odohráva v Poľsku - krajine, kde si človek bez problémov otvorí stánok v nedeľu priamo pred kostolom, či na Dušičky medzi hrobmi na cintoríne a na trhoch často nedostane bloček ani pri väčšom nákupe. V krajine, kde podľa odhadov ministerstva financií 9 až 30 % ekonomiky prebieha v šedej zóne, mimo dohľadu úradov, dnes zaznievajú diskusie, či človek zbierajúci fľaše z koša, či z prírody, náhodou nepotrebuje živnosť.
Slováci podľa dát vrátia viac ako 90 % fliaš a plechoviek, čo je nárast oproti 60 % ktoré sa vrátili pri separovaní a 89 % ľudí podľa prieskumu agentúry 2muse z roku 2025 považuje systém za užitočný. Slovensko tak v zálohovaní patrí medzi európskych premiantov.
Keď sa systém zaviedol v Poľsku očakával som podobnú skúsenosť, zrážka s realitou však bola horšia. Časté poruchy, nedostupnosť, alebo preplnenosť automatov spôsobujú, že ľudia prinesené fľaše často proste nechajú pohodené okolo, lebo si potrebujú uvoľniť tašku na nákup, či ich už nechcú brať so sebou domov. Mnohí počítajú s tým, že ich aj tak vyzbierajú bezdomovci, alebo ľudia, pre ktorých tých zopár zlotých denne môže spraviť veľký rozdiel v životnej úrovni.
To sa aj deje a Poľsko už má aj svojich rekordmanov. Napríklad 15-ročný chlapec už vyzbieral takmer 6900 fliaš za čo získal vyše 800 eur a do prázdnin chce vyzbierať ďalších vyše 13.000. Dá sa predpokladať, že existuje ešte mnoho podobných prípadov, o ktorých nevieme.
Systém má však napriek tomu negatívnu reputáciu a podľa marcového prieskumu agentúry IBRiS pre denník Rzeczpospolita ho 50,5 % ľudí ohodnotilo negatívne a len 28 % dobre. Okrem toho sa vyše 48% respondentov vyjadrilo, že obaly nikdy nevracia a len necelých 22 % to robí pravidelne.
Teraz konár pod chabou podporou začali píliť aj daňoví experti, ktorí vpodstate všetkých bezdomovcov, dôchodcov, či nezamestnaných varovali, že pravidelné zbieranie fliaš z košov, parkov, či námestí je považované za podnikanie a na tento účel by si mali zriadiť živnosť a príjmy zdaňovať.
,,Ak je zbieranie príležitostné, jednorazové, „pri venčení psa“, možno ho klasifikovať ako príjem z iných zdrojov,“ povedal pre portál Fakt daňový expert Piotr Juszczyk. Dodáva, že ak to niekto robí systematicky, napr. má svoju každodennú trasu, potom vykonáva podnikateľskú činnosť.
Čo si o tom Poliaci myslia ukazuje napríklad druhý najviac hodnotený komentár pod článkom Faktu na Facebooku: ,,Zberatelia týchto fliaš by mali dostať špeciálnu odmenu za proekologické aktivity, nie daň,“ píše sa v ňom.
Na celej situácii je možno najúsmevnejšie to, že sa odohráva v Poľsku - krajine, kde si človek bez problémov otvorí stánok v nedeľu priamo pred kostolom, či na Dušičky medzi hrobmi na cintoríne a na trhoch často nedostane bloček ani pri väčšom nákupe. V krajine, kde podľa odhadov ministerstva financií 9 až 30 % ekonomiky prebieha v šedej zóne, mimo dohľadu úradov, dnes zaznievajú diskusie, či človek zbierajúci fľaše z koša, či z prírody, náhodou nepotrebuje živnosť.





