V posledných týždňoch z Varšavy čoraz častejšie zaznievajú z úst poľských predstaviteľov nezvyčajne konkrétne varovania pred možnými provokáciami zo strany Ruska. Politici hovoria o hybridných útokoch, sabotážach, rušení GPS či dokonca o možnosti dronového útoku. To, čo môže pôsobiť ako dramatická rétorika, je však komunikačná stratégia, ktorú použili aj Američania pred vypuknutím plnoformátovej vojny na Ukrajine.

Na prelome rokov 2021 a 2022 americkí predstavitelia postupne zverejňovali informácie o zisteniach svojich tajných služieb, ktoré sa týkali zhromažďovania ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou, plánovaných útokov, či operácií pod falošnou vlajkou zameraných na vytvorenie zámienky pre inváziu. Tieto informácie spočiatku odmietalo brať vážne aj ukrajinské vedenie, po 24. februári 2022 však viacerí analytici poukazovali na to, že odtajňovanie spravodajských informácií a ich verejná komunikácia mohli spôsobiť Rusku komplikácie a zabrániť využitie niektorých zámienok na vojnu.

Zdá sa, že pobobnú stratégiu využívajú dnes poľskí vládni predstavitelia, ktorí podľa svojich slov disponujú informáciami západných tajných služieb, ktoré ich informovali o možných provokáciách. Minister zahraničia Radoslaw Sikorski Putinovi na jednej tlačovke priamo odkázal: ,,Vieme, čo plánuješ. Nerob to.“ Rovnakým smerom sa nesú aj vyjadrenia vyjadrenia vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe generála Alexusa Grynkewicha, podľa ktorých môže v horizonte viac než desať mesiacov dôjsť k rozsiahlej provokácii. Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz hovorí napríklad o hybridných operáciách či dronových provokáciách pri ktorých opisuje konkrétne scenáre, ako by mohli vyzerať.

Podľa zistení portálu Onet by potenciálnym cieľom mohla byť kritická infraštruktúra napadnutá raketami alebo dronmi a Moskva by sa následne mohla pokúsiť pripísať zodpovednosť za takýto útok Ukrajine.

Samozrejme, nikto nevie s určitosťou povedať, či a ako Rusko takéto operácie vykoná. Už samotné pomenovanie takýchto scenárov však znižuje moment prekvapenia a komplikuje ich možné politické využitie - ak je plán vopred odhalený, jeho páchateľ môže mať menšiu motiváciu ho uskutočniť.

O to dnes pravdepodobne Varšave svojou komunikáciou ide. Nie o šírenie paniky, ale o odstrašovanie. Koniec koncov, podľa Aleksandry Koziolovej z poľského štátneho Inštitútu medzinárodných vzťahov (PISM) by sa Rusku ani uskutočnenie takéhoto útoku nemuselo vyplatiť. „Priniesol by skôr opačný efekt než zamýšľaný a viedol by ku konsolidácii európskych štátov,“ povedala mi v júlovom rozhovore pre TASR.