< sekcia Publicistika

KOMENTÁR J. ŠMIHULU: Putinove hlasovanie v deň narodenia Lenina

Komentár Foto: Teraz.sk

Celonárodné hlasovanie o zmenách v ruskej ústave.

Môžbyť je to len zhoda okolností, alebo čaro nechceného a možnože to bol zámer, ale celonárodné hlasovanie o zmenách v ruskej ústave sa bude konať o necelé dva mesiace - 22. apríla. Práve v tento deň sa pred 150 rokmi narodil vodca boľševickej revolúcie a zakladateľ sovietskeho štátu Vladimír Iľjič Lenin. Kto ho vie ako by na to zareagoval samotný vodca svetového proletariátu, telo ktorého vydržalo dlhšie ako štát, ktorý zakladal. V hrobe sa V. I. Lenin obracať nemôže, pretože leží zabalzamovaný v mauzóleu na moskovskom Červenom námestí, hoci vo svojom závete napísal, že chce byť pochovaný na Volkovskom cintoríne v Petrohrade.

Pre predsedu ruských komunistov Gennadija Zjuganova zostáva Lenin aj v súčasnosti nedotknuteľnou ikonou, ku ktorej sa stále hlási. Plány Kremľa, aby sa celonárodné hlasovanie o zmenách v ústave konalo v deň narodenia najslávnejšieho proletára na svete komentoval slovami, že sa netreba ponáhľať. Už viac ako štvrťstoročie sa totiž v Rusku nekonalo nijaké všeľudové hlasovanie, dokonca ani vtedy, keď ho mnohí požadovali v súvislosti s dôchodkovou reformou.

S týmto návrhom prišiel na stredajšom - v poradí treťom stretnutí pracovnej skupiny na prípravu zmien v ústave s prezidentom Vladimirom Putinom - spolupredseda pracovnej skupiny Andrej Klišac. Tvrdil, že „logika voľby bola pomerne jednoduchá“, pričom vzápätí objasnil aj prečo. 19. apríla sa končí pravoslávny pôst a začína sa Veľká noc, a 24. apríla sa zase pre moslimov začína Ramadán, teda 22. apríl je vhodný dátum. Hlava štátu počas stretnutia pracovnej skupiny na tento dátum nijako nezareagovala, ale po jej skončení z Kremľa zaznelo, že s ním prezident súhlasil.

Podľa slov Vladimira Putina dostali viac ako 900 rôznych návrhov. Zmeny a doplnenia základného zákona krajiny sa dotýkajú napríklad zákazu viesť diplomatické rozhovory o odovzdaní ruských území, hovoria o prednosti ruského práva pred medzinárodným, posilňujú úlohu Štátnej rady, sprísňujú požiadavky kandidátov na funkciu prezidenta a rozširujú právomoci Ústavného súdu.

Keď prezident Putin predniesol v polovičke januára zámer uskutočniť zásadné zmeny v ruskej ústave, všeobecne sa to vnímalo, ako súčasť jeho úsilia predĺžiť si úradovanie na poste hlavy štátu po roku 2024, kedy sa mu končí funkčné obdobie. Ale, hoci konkrétne zmeny týkajúce sa najvyšších štátnych funkcií predložil aj samotný Vladimir Putin, nevzťahovali sa na rozšírenie právomocí – ako by sa mohlo zdať – ale naopak, ich obmedzenia. Ide napríklad o zákaz, aby najvyšší predstavitelia krajiny mali majetok a aktíva v zahraničí.
Komentátori poukazujú na to, že celonárodné hlasovanie o zmenách v ruskej ústave bude svojim spôsobom tiež referendom o Vladimirovi Putinovi.

Kremeľ pripisuje všeľudovému hlasovaniu skutočne mimoriadny význam, čo potvrdil na stretnutí pracovnej skupiny aj prezident Putin. Zároveň vyhlásil, že jestvujúce zákony umožňujú prijať zmeny v ústave. Táto narážka nebola náhodná, pretože niektorí ruskí politológovia si kladú otázku „aký zmysel má vlastne hlasovať o tom, s čím už pred tým súhlasil prezident?“. Jedným z nich je politológ Dmitrij Oreškin, ktorý navyše tvrdí, že v Rusku existujú buď voľby alebo referendum, ale pojem „celonárodné hlasovanie“ nie. Avšak, aj ruská ústava bola prijatá v celonárodnom hlasovaní, ktoré sa konalo 12. decembra 1993 súčasne s parlamentnými voľbami. Len pripomeniem, že sa na ňom zúčastnilo 54,81% občanov, pričom novú ústavu podporilo 58,43% hlasujúcich, proti ich bolo 41,57%.

Podľa ruských médií v administrácii prezidenta sú vážne znepokojení, ako sa bude nadchádzajúce hlasovanie odvíjať. Ich obavám dávajú za pravdu tiež posledné prieskumy verejnej mienky, na základe ktorých by sa na hlasovaní o zmenách v ústave zúčastnilo len od 30 do 40% ľudí. Situáciu sa preto rozhodli riešiť s dostatočným časovým predstihom. Hovorí sa napríklad, že okolo hlasovania sa má vytvoriť „sviatočná atmosféra“ s tým, že bude deň voľna. Dokonca v ruských médiách sa objavili informácie o tom, že ústredné orgány moci sa snažia vopred zaistiť zdarný priebeh hlasovania a do regiónov poslali pokyny s tým, akú účasť na ňom majú zabezpečiť a koľko ľudí má zmeny v ústave podporiť. Tak napríklad v Kalužskej a Tverskej oblasti majú zaistiť 70% účasť s tým, že na otázku: „Súhlasíte so zmenami v Ústave?“ by malo kladne odpovedať 90% občanov. Avšak v tamojších oblastných orgánoch vládnucej strany „Jednotné Rusko“ takéto pokynu odmietajú.

Koľko Rusov vhodí lístok do volebnej urny a koľko sa ich na celonárodnom hlasovaní v deň narodenia vodcu svetového proletariátu V. I. Lenina zúčastní, to je teraz vo hviezdach. Ale už teraz niektorí s dávkou sarkazmu i nadsázky vravia, že dátum hlasovania 22. apríl bol vybraný vlastne správne, pretože sa môže zistiť reálny vzťah občanov Ruska k sovietskej komunistickej minulosti a zároveň zrátať počet tých, ktorí prídu s kvetmi a červenými zástavami k pamätníkom Lenina.