Hoci emócie zo schválenia novely Ústavy stále pretrvávajú a v spravodajstvách médií všetkého typu sa stále objavujú slová o „rozbití opozície,“ na príbeh schválenia novely sa možno pozrieť aj celkom inak. Spôsobom, kedy jeho účastníci, ktorí novelu odmietali, nepostupovali v duchu základných politických pravidiel, čím schválenie novely výrazne uľahčili. Z verejných rečí a skutkov totiž vyplýva nasledovné:

Základnú líniu vytýčil premiér R. Fica vo štvrtok, hodinu pred naplánovaným hlasovaním parlamentu. Tvrdil, že ďalšia šanca na schválenie novely už v tomto volebnom období nebude, spomínal ponuku na ďalšie výhrady vo svedomí a tvrdil, že hlasovať sa bude už vo štvrtok.

To bola ponuka, ktorá sa neodmieta, keďže premiér netušil, že mu chýba vlastný poslanec a oficiálne počty tak neboli 78, ale 77 poslancov, ktorí novelu podporovali.

Lenže vo štvrtok sa o novele nehlasovalo. Niekoľko mimovládnych poslancov ponuku odmietlo a rozhodli sa radšej vystúpiť v rozprave, čím vládnej koalícii umožnili hlasovanie odložiť na piatok. Bez straty kvetinky pre R. Fica, ktorý by sa inak ocitol v mimoriadne trápnej situácii, keď tvrdil jedno, ale jeho poslanci by urobili druhé. Inými slovami, ak by sa hlasovalo vo štvrtok tak, ako to chcel R. Fico, buď by návrh nebol schválený alebo by klub I. Matoviča musel dodať o jedného poslanca viac, ako dodal v piatok.

Štvrtok bol v piatok
Odložením hlasovania vznikol časový priestor na lepšie zoradenie šíkov. Kým mimovládni poslanci spinkali, koalícia pracovala na plné obrátky. Tak sa to pred kľúčovým hlasovaním patrí. Tak, ako to R. Fico – hoci nikdy nemal k dispozícii ústavnú väčšinu poslancov – už niekoľkokrát dokázal. Výsledkom bolo, že dvaja poslanci z hnutia I. Matoviča – mimochodom, presne dvaja vládnej koalícii na schválenie novely chýbali – sa rozhodli koalíciu podporiť. Iba pre úplnosť, R. Vašečka reprezentuje KÚ, nie I. Matoviča.

Dvaja poslanci to pred hlasovaním oznámili I. Matovičovi, ale I. Matovič to neoznámil ostatným predsedom mimovládnych strán.

Tí sa na prehru R. Fica a jeho družiny pripravovali, preto sa aj na hlasovaní zúčastnili. Ak by I. Matovič predsedom ostatných strán povedal, že dvaja poslanci z jeho hnutia podporia koalíciu, mohli by spolu pred začiatkom hlasovania požiadať o prestávku tak, ako to býva zvykom. A pripraviť sa tak na prehru nie R. Fica, ale vlastnú. Bez silných slov, straty ovládania a vyhrážok, ktoré po schválení novely Ústavy odzneli.

Zaujímavé je, že hoci z klubu I. Matoviča podporili novelu celkom iba traja poslanci, ale z hnutia kresťanských demokratov až deviati, hnev všetkých sa sústredil iba a len na I. Matoviča.

A nie preto, lebo im o tom vopred nepovedal, ale preto, lebo jeho poslanci novelu podporili. A naopak, poslanci vládnej koalície chválili postup KDH, nie I. Matoviča. Argument, že väčšina poslancov za KDH ohlasovala podporu novele R. Fica, neobstojí, lebo žiadnym argumentom nie je – je to obyčajná výhovorka. Môže byť sympatické, že kresťanskí demokrati, ktorí dostali od R. Fica najskôr zaucho zamietnutím návrhu KDH, mu nastavili aj druhé líce, ale politika na sympatiách naozaj nestojí a ani sa nerobí. A ak áno, potom sa to vypomstí. To nie je kritika ale fakt.

Koniec znamená začiatok
Príbeh schválenia novely Ústavy je nateraz uzatvorený, aké budú následky zatiaľ nevedno a možno si ich len predstavovať. Isté je, že k žiadnemu „rozbitiu opozície“ neprišlo. Je tomu tak zo samotnej povahy veci: nemôže byť „opozícia“ – na rozdiel od koalície – rozbitá, keď ako jednotný blok neexistuje. Rozbitá mohla byť alternatíva voči vládnej koalícii, ale ani to nestalo, keďže rovnako neexistuje.

K poznámke pod čiarou už možno iba dodať, že tak bude dovtedy, kým alternatívu voči súčasnej moci nová generácia politikov začne tvoriť a prestane o nej iba hovoriť. Ak ju teda vytvoriť chce. Zvyšok sú rozprávky.