< sekcia Publicistika

ANALÝZA M.KOPCSAYA: Bežná chrípka vs. KORONAVÍRUS. Čo je vražednejšie?

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

Čierna labuť z Číny neútočí len na ľudí, ale sekundárne aj na akciové trhy, upozorňuje Márius Kopcsay.

Zdalo by sa, že niet témy, ktorá by mohla zatieniť voľby. Ale koronavírus sa o to očividne pokúša, pretože si rastúci počet prípadov tejto nebezpečnej nákazy vynucuje čoraz väčší mediálny priestor. Treba povedať, že odôvodnene. „Svet dosiahol bod zlomu,“ povedal riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Prvý raz totiž počet nových prípadov zaznamenaných v priebehu 24 hodín dosiahol vyššie číslo v ostatných štátoch než v Číne. Inými slovami v krajine svojho pôvodu vírusu dochádza dych, ale inde ho ešte môže nabrať. Taliansko je varovným príkladom. A po správach o výskyte vírusu vo Viedni je len otázkou času, kedy sa nejaký ten prípad objaví i na Slovensku.



Celkovo sa počet nakazených blíži k číslu 84.000, z toho takmer 80.000 je v Číne, ostatných cca 4.500 prípadov vo zvyšku sveta – dokopy v 50 krajinách. Obetí je vyše 2.800, vyliečených prípadov necelých 37.000.

Vyjadrené percentuálne – 95 percent prípadov prináleží Číne, necelých 5 percent predstavuje ostatný svet. A ak sa pozrieme na „ostatný svet“, vyše 43 percent prípadov sa objavilo v Južnej Kórei, ďalších 17 percent na lodi Diamond Princess a takmer 13 percent v Taliansku. Irán má 6 percent a Japonsko 5 percent prípadov, v ostatných štátoch sú čísla výrazne nižšie. Toľko štatistiky k 28. februáru – čísla sa menia v každom okamihu.


Strašiakom je aj chrípka


Bod zlomu, o ktorom šéf WHO hovorí, znamená, že všetko závisí od reakcie krajín, do ktorých neželaný hosť s názvom SARS-CoV-2 zavíta. Pretože dôkladné hygienické a bezpečnostné opatrenia môžu šírenie nákazy efektívne pribrzdiť.

Najnevhodnejšou reakciou na situáciu je pochopiteľne panika. Napríklad vykupovanie gulášových konzerv, ktoré zažíva susedné Česko. Preto niekoľko skutočností, ktoré by mohli mať preventívny antipanický a antistresový účinok.

Koronavírusy (Coronaviridae) sú skupinou vírusov, ktoré sa vyskytujú u zvierat a prenášajú sa aj na ľudí. V prvej dekáde 21. storočia spôsobili epidémiu ochorenia SARS, v ďalšom desaťročí MERS. Podľa odborníkov nový vírus nemá potenciál spôsobiť pandémiu. „Jediný pôvodca, ktorý takýto potenciál má, je vírus chrípky,“ povedal pre portál wired.com riaditeľ Centra pre výskum infekčných ochorení Mike Osterholm. Koronavírus má spôsobiť skôr viac geograficky lokalizovaných epidémií – takých, aké vidíme v čínskom meste Wu-chan, ktoré bolo prvotným zdrojom nákazy, alebo v Južnej Kórei a Taliansku, čo sú tri známe ohniská nákazy. Index nákazlivosti je menší ako u najinfekčnejších chorôb, ale má jednoznačný epidemický potenciál.

Pokiaľ ide o úmrtnosť, v niektorých ohniskách nákazy je relatívne vysoká – v Číne a v Taliansku sú to vyše 3 percentá, v Južnej Kórei či Japonsku naopak nízka, menej než 1 percento. Pokiaľ však ide o absolútne čísla, najväčším nebezpečenstvom ostáva stále klasická chrípka.


Umývanie rúk a vreckovky


Aby sme si pripomenuli ničivý potenciál chrípky, v rokoch 1918 - 1919 v dôsledku chrípkovej pandémie vymrelo 2,5 až 5 percent svetovej populácie. Počas prvých 25 týždňov sa počet obetí odhaduje na 25 miliónov – pre porovnanie, vírus HIV usmrtil takéto množstvo ľudí počas prvých 25 rokov. Nebezpečnou ostáva každý druh chrípky dodnes.

V porovnaní s minulosťou je výhodou vyššia úroveň hygieny. Naopak nevýhodu predstavuje fakt, že je svet oveľa viac prepojený, než kedysi. Práve cestovanie je rizikovým faktorom v prípade koronavírusu – infekciu si človek prinesie z ohniska jej výskytu a v prípade neinformovanosti alebo neopatrnosti ju šíri ďalej. Český minister zdravotníctva Adam Vojtěch použil termín „cestovateľská anamnéza“.

Preto je pre ochranu pred novým vírusom kľúčová kontrola ľudí prichádzajúcich z postihnutých regiónov. Ale ako opäť hovorí minister zdravotníctva u českých susedov: „Nie je dôvod testovať každého človeka, ktorý sa vracia napríklad zo severu Talianska. Musí cestovať z oblasti, kde sa koronavírus šíri, a vykazovať príznaky.“

Infekcia sa šíri kvapôčkovou cestou a prenos je pravdepodobný až pri dlhšom kontakte s nakazenou osobou. Vírus mimo hostiteľského organizmu rýchlo hynie, teda sa neprenáša predmetmi, napríklad poštovými zásielkami. Inkubačná doba predstavuje 1 - 14 dní, najčastejšie sa pohybuje okolo 5 dní. No a najlepším preventívnym opatrením je dodržiavanie hygieny – časté umývanie rúk, obmedzenie kontaktu s tými, ktorí prejavujú príznaky choroby, a obmedzenie pohybu na miestach s veľkým počtom ľudí.

Teda základné hygienické návyky – áno, až takáto banálna je realita. Ako totiž hovoria odborníci, stačí sa pozrieť, koľko ľudí si po použití toalety neumyje ruky. Samozrejmé by malo byť používanie vreckoviek. A v prípade odôvodneného podozrenia je lepšie kontaktovať lekára telefonicky.


Život ide ďalej


Väčšinou prebieha ochorenie ako vírusová nádcha či bronchitída a imunitne normálneho jedinca zásadne neovplyvní. Podľa štatistík ľudia do 50 rokov nemajú dôvod sa znepokojovať – iné je to v prípade seniorov, či ľudí s inými vážnejšími ochoreniami, takisto sú viac ohrozené veľmi malé deti či tehotné ženy.

Inými slovami: vírus je dôvodom na opatrnosť ale nie na paniku. Mimo ohnísk nákazy nie je dôvod, prečo by sme nemali žiť normálnym životom. V dvadsaťmiliónovom Pekingu sa počet nakazených vírusom ráta iba na stovky a mesto funguje normálne. Severné Taliansko otvára kaviarne i galérie a snaží sa reklamami presvedčiť turistov, že sa tejto oblasti nemusia vyhýbať. Príjmy z cestovného ruchu tvoria v Taliansku asi 15 percent HDP.

V leteckej doprave spôsobil vírus výpadok väčší, než teroristické útoky – dosiaľ bolo zrušených 200.000 spojov. S miernym cynizmom by sme mohli povedať, že sa koronavírusu podarilo to, o čo sa usiluje aktivistka Greta Thunberg. A už bez cynizmu dodajme: Zdá sa, že je človek schopný veľkých ústupkov i obetí, pokiaľ hrozbu pociťuje ako konkrétnu (ochorenie), a nie ako abstraktné nebezpečenstvo (klimatická zmena).

Ekonomické dopady nákazy sú obrovské vrátane prepadu cien akcií na trhoch najväčšieho od roku 2008. Nie nadarmo sa hovorí o „čiernej labuti z Číny“. (Známy pojem „čierna labuť“ ekonóma Nassima Taleba označuje javy s nepredvídateľnými dôsledkami.) Hoci na druhej strane obchody hlásia vďaka panike tržby, ktoré dosahujú úroveň Vianoc.

Odborníci predpokladajú, že do konca apríla by sa epidémia prinajmenšom v Číne mohla utlmovať. V dohľadnom čase môže byť k dispozícii vakcína remdesivir pôvodne určená na liečenie eboly, ktorá sa testuje – jej spoluautorom je český vedec Tomáš Cihlář. Koronavírus je však nebezpečný dvojnásobne. Popri ochorení vyvoláva strach a jeho dôsledky, vrátane ekonomických, bývajú viac než ničivé.

Prečítajte si aj: