< sekcia Publicistika

Aké kroky v súvislosti s KORONAVÍRUSOM robí MZV? Odpovedá F. Ružička

Na archívnej snímke štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička. Foto: TASR Jakub Kotian

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí František Ružička v rozhovore s Pavlom Demešom komentuje aj možnosti a úlohy Európskej únie v aktuálnej kríze.

Bratislava 17. marca (Teraz.sk) - Aké sú najdôležitejšie aktuálne úlohy Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) v súvislosti s aktuálnou koronavírusovou krízou, ale aj to, nakoľko je oprávnená kritika Európskej únie za nedostatočnú aktivitu v tejto téme sa dozviete v rozhovore Pavla Demeša so štátnym tajomníkom MZVaEZ Františkom Ružičkom.


-Ako sa dotkla koronavírusová pandémia fungovania Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ)?-
Rezort je plne funkčný aj napriek tomu, že v niektorých prípadoch využívame home office a zaviedli sme ďalšie opatrenia, ktoré ale nesmú narušiť funkcie, ktoré ministerstvo plní napríklad vo vzťahu k našim občanom v zahraničí alebo pri zabezpečovaní úloh vyplývajúcich z rokovaní Ústredného krízového štábu. Preto s cieľom zlepšiť pomoc občanom v núdzi posilňujeme niektoré odbory - napríklad konzulárny odbor, alebo odbor krízového manažmentu, samozrejme v rámci vnútorných kapacít.

Ministerstvo na úrovni vnútorezortného krízového štábu a v plnej koordinácii s Ústredným krízovým štábom SR kontinuálne monitoruje, vyhodnocuje vývoj situácie a prijíma konkrétne opatrenia. Je to aj pre nás terra incognita, ako pre všetkých.

Sústreďujeme sa na tri strategické úlohy v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

Prvou je pomoc našim občanom v zahraničí. Už niekoľko týždňov zverejňujeme informácie o situácii v jednotlivých krajinách aj s cestovným odporúčaním. Všetko je to dostupné na stránke www.mzv.sk. Tam sme zriadili aj osobitný odkaz, kde uvádzame všetky dostupné informácie týkajúce sa pandémie. Aktuálne sa venujeme sumarizácii počtu našich občanov v zahraničí, ktorí si nedokážu zabezpečiť individuálnu dopravu. Tá je stále tým najlepším spôsobom. Pri individuálnej doprave môže občan povinnú 14-dňovú karanténu absolvovať aj doma. Pri doprave, ktorú organizuje štát, musí občan rátať s tým, že karanténu strávi v niektorom zo zariadení ministerstva vnútra. Máme dôležitú úlohu nájsť bezpečné a funkčné spôsoby ako repatriáciu realizovať. A tomuto budeme venovať osobitnú pozornosť v najbližších hodinách a dňoch.

Druhá strategická úloha je súčinnosť a podpora dovozu medicínskeho materiálu na Slovensko. Naši veľvyslanci a diplomatickí pracovníci majú jasný pokyn identifikovať, komunikovať a spolupracovať s príslušnými slovenskými inštitúciami a partnermi v krajinách vyslania pri zabezpečení dovozu takéhoto materiálu na Slovensko. Musia využiť svoj diplomatický kumšt a fortieľ, aby našli riešenia v situácii, keď je dopyt veľký a ponuka nízka, či platia obmedzenia vývozov.

Treťou úlohou je dôsledný monitoring opatrení v krajinách sveta, ktoré sa týkajú napríklad režimov na hraniciach, povinných karantén pre všetkých, ktorí prichádzajú z tretích krajín a podobne. Tieto informácie naše úrady aktualizujú na svojich webstránkach. Myslím, že je dobré ich sledovať.

-Aké nové úlohy z pandémie vyplynuli pre rezort?-
Všetci sme sa ocitli v mimoriadnej situácii. Tá vyžaduje inovatívne riešenia od nás, ale aj od EÚ ako celku. Aj MZVEZ sa musí prispôsobiť tejto situácii a zamerať a koncentrovať svoje sily tam, kde je to potrebné. Pre nás to znamená – sústrediť sa na výkon konzulárnych činností v ústredí – v Bratislave a aj na veľvyslanectvách. Zaviedli sme priebežné informovanie občanov o vývoji situácie. Pri obmedzení výkonu konzulárnych činností pre občanov iných krajín sa o to viac sústredíme na pomoc našim občanom. Robíme všetko preto, aby sme zvýšili štandard informovanosti našich občanov v zahraničí. Myslím, že je dobré sledovať internetové stránky veľvyslanectiev, ktoré aktualizujú tieto informácie na dennej báze.

Tým, že došlo k utlmeniu činností medzinárodných organizácií, zastaveniu zahraničných pracovných ciest, môžeme venovať dôslednejšiu pozornosť činnostiam zameraným na boj proti koronavírusu. Napríklad pomoc a súčinnosť ministerstvu zdravotníctva, vnútra, či štátnym hmotným rezervám pri zabezpečovaní zdravotníckeho materiálu. Veľmi účinnými v komunikácii s verejnosťou sú napríklad SMS správy, ktoré posielame v spolupráci s telefónnymi operátormi našim občanom v zahraničí. Vieme, že niekedy „cinknú“ aj v 350 000 telefónoch.

Nemenej dôležitá je taktiež spolupráca so susedmi – Rakúskom, Českom, Maďarskom, Poľskom – všetky krajiny zavádzajú, podľa môjho názoru správne, reštriktívne opatrenia voči pohybu občanov. My však spolu s nimi musíme napríklad vyriešiť otázku plynulého zásobovania potravinami, či systém pohybu tzv. „pendlerov“. To znamená pracovníkov, ktorí dennodenne prekračujú hranice za prácou.

-Ako zareagovala EÚ? Sú spoločné stratégie? Ktoré dokumenty ich zachytávajú?-
Kompetencie EÚ v oblasti obmedzenia šírenia pandémií na kontinente sú limitované. Reálne nástroje majú v rukách hlavne členské štáty. Pretože oblasť zdravotníctva je jednou z najmenej integrovaných politík členských štátov únie. Únia tu má veľmi málo právomocí. Nie je preto celkom fér, ak ju kritizujeme za to, že robí málo.

Únia monitoruje vývoj v členských štátoch, pripravuje prehľady prijímaných opatrení. Deje sa to najmä cez tzv. integrovaný mechanizmus reakcie (Integrated Policy Coordinated Response), ktorý pravidelne zverejňuje analýzy šírenia pandémie. Prispieva k tomu, aby mali členské štáty rovnaké informácie, na základe ktorých by sa mohli rozhodovať. Organizujú sa aj koordinačné stretnutia, teraz hlavne videokonferencie, na úrovni premiérov aj ministrov. Prvý „videosummit“ premiérov sa uskutočnil 10. marca. 16. marca sa uskutočnila spoločná videokonferencia ministrov vnútra a zdravotníctva, 17. marca je naplánovaná v poradí už druhá videokonferencia lídrov. Cieľom je, aby sme si na politickej úrovni pravidelne vymieňali informácie o prijímaných opatreniach a prípadne sa vzájomne upozornili na problémy, ktoré môžu nastať.

Európska komisia 16. marca zverejnila manuál, akým by sa mali členské štáty riadiť pri ochrane zdravia svojich občanov, ale aj pri kontrolách na vnútorných hraniciach Únie. Cieľom je zachovať funkčnosť jednotného trhu - voľného pohybu tovarov a služieb. A takisto napríklad umožniť tranzit občanov iných členských krajín do ich domovskej krajiny. Toto sú všetko veľmi dôležité výzvy, ktoré potrebujeme riešiť na európskej úrovni. Musíme skĺbiť slobody a práva na strane jednej a nevyhnutnosť ochrany verejného zdravia a zdravia jednotlivca na strane druhej. Verím, že sa postupne prístup členských krajín v prijímaní opatrení bude zbližovať.

Aktivity EÚ sa môžu zamerať najmä na oblasti, v ktorých má silnejšie kompetencie, a to je jednotný trh. Lebo verme, že bude aj „day after“. V piatok 13.3. Európska komisia predstavila balík opatrení na zmiernenie ekonomických dôsledkov šírenia koronavírusu. Ide napríklad o možnosť navýšiť obálky kohéznej politiky členských štátov o nevyužité zálohové platby, ak budú použité na obmedzenie šírenia vírusu. V prípade Slovenska môže ísť o vyše 500 mil. EUR. Ideme o tom diskutovať. Iným príkladom je rýchlejšie posúdenie a schválenie národných schém pomoci na kompenzovanie tých, ktorí sú ekonomicky najviac zasiahnutí – občania a najmä malé a stredné firmy.

-Ako udržujú kontakty a vzájomnú informovanosť šerpovia?-
„Šerpa“ je poradca predsedu vlády pre otázky Európskej únie. Ako šerpovia sme v pravidelnom kontakte, telefonickom alebo mailovom. Je to skupina, ktorá funguje relatívne neformálne, o to viac je možno efektívnejšia. Denne sa informujeme o nových opatreniach. Často priamo riešime špecifické problémy týkajúce sa napríklad repatriácií občanov, poskytnutia zdravotníckych pomôcok, či koordinácie iných krokov a opatrení.

-Vidíme odlišné prístupy jednotlivých členských štátov v riešení epidémie. Zostane to tak?-
Je to prirodzené. Situácia sa vyvíja v členských krajinách rôzne. Taliansko malo smolu v tom, že na kontinente bolo masívne zasiahnuté ako prvé. Viaceré členské štáty mali na prípravu trochu viac času a z vývoja v Taliansku sa, dúfajme, aj poučili. Výsledkom bolo prijímanie oveľa drastickejších opatrení v niektorých členských štátoch, vrátane Slovenska. Situácia je najakútnejšia v Taliansku, ale pandemické krivky naznačujú, že ďalšie členské štáty budú nasledovať. Napr. v Španielsku, Francúzsku, Nemecku sa vývoj dramaticky mení k horšiemu. Česko ako prvé v únii zaviedlo kontroly na vnútorných hraniciach a de facto zakázalo vstup aj výstup do/z krajiny. Dnes už tak robia viaceré štáty, vrátane Estónska, či Nemecka. Slovensko má zatiaľ zavedené „len“ tzv. zdravotno-policajné kontroly.

-Ako funguje podľa vás verejná diplomacia na úrovni EÚ, sme dosť empatickí a solidárni?-
Empatia a solidarita, pridal by som ešte zodpovednosť sú pri boji proti tomuto druhu hrozby kľúčové. Empatia znamená vcítiť sa do pozície partnerov na úrovni EÚ, ale aj nášho suseda doma. Znamená pochopiť, prečo jednotlivé krajiny v tejto situácii pristupujú k opatreniam, ktoré sú neštandardné. Je to preto, lebo chcú chrániť svojho občana. Solidarita je základom fungovania únie, ale aj spoločnosti ako takej. Znamená, že si pomôžeme nielen na úrovni EÚ27, ale aj doma, či v práci. Zodpovednosť znamená, že pochopíme, že v našich rukách a rúškach je zdravie nielen naše, ale aj našich blízkych.

Komunikácia vo výnimočnej situácii je kľúčom k pochopeniu. Je treba urobiť radšej o dva, či tri kroky naviac, niektoré veci aj zopakovať, aby sme si boli istí, že sa tie kľúčové informácie dostanú k občanovi.
EÚ nám v komunikácii môže a musí pomôcť. Všetci sme si vedomí, že pandémii vieme odolávať, len keď budeme solidárni a koordinovaní na všetkých úrovniach.

-Ste tvárou My sme EÚ. Čo by ste chceli v tejto situácii odkázať verejnosti?-
To, čo som už spomenul – zodpovednosť, solidarita, empatia, pochopenie a pripravenosť vzdať sa niektorých výhod, komfortu, na ktoré sme si zvykli. Všetci. Možno sa z toho poučíme. Možno získame väčší rešpekt k tomu, čo máme.

Každý z nás, v ktoromkoľvek slovenskom meste, mestečku, či dedinke má dnes rovnakú zodpovednosť ako každý iný Európan, za mieru, akou nás pandémia zasiahne. Hranice vírus nezastavia. Je trestuhodné zneužívať súčasnú situáciu na bičovanie nálad verejnosti. Na šírenie poplašných správ. Táto ľudská nezodpovednosť a, dovolím si povedať, hlúposť, môže narobiť viac škody ako vírus samotný: „Len dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som taký istý.“ (Albert Einstein)