Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 25. máj 2024Meniny má Urban
< sekcia Publicistika

LEXMANN: Občania nesmú byť trestaní za voľbu Fica odobraním eurofondov

Miriam Lexmann v TASR TV Foto: TASR TV

Za príklad „nadpráce“ Európskeho parlamentu považuje Miriam Lexmann (KDH) pretláčanie práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ. (správa, PODCAST, VIDEO)

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 18. apríla (Teraz.sk) – Politikárčenie s eurofondami a snaha trestať občanov Slovenska za zvolenie vlády Roberta Fica (Smer-SD) odobratím eurofondov sú nespravodlivé a KDH to odmieta. V TASR TV to povedala líderka eurokandidátky KDH Miriam Lexmann.

Pripomenula, že eurofondy sú kľúčový nástroj podpory rozvoja slovenských regiónov.

KDH má podľa M. Lexmann má k politike Smeru-SD dlhodobo výhrady a urobilo všetko preto, aby napríklad nedošlo k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Samotné rozhodnutie o existencii tohto úradu však KDH považuje za vec, ktorá patrí do výlučnej právomoci členských štátov, Európska únia môže len sledovať, či implementácia rozhodnutia prebieha korektne. „Nechceme, aby naši občania boli trestaní za to, že si tu zvolili vládu Roberta Fica. Aj keď nesúhlasíme s jej krokmi,“ povedala.



Procedúra na odoberanie eurofondov má podľa M. Lexmann jasné pravidlá a tie je potrebné dodržiavať. „KDH je proti tomu, aby sa odoberanie eurofondov bralo ako nejaká forma trestu, keď sa nám v členskom štáte niečo nepáči,“ zdôraznila M. Lexmann. Pripomenula, že hnutie sa v tomto zmysle tomto obrátilo listom aj na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú.



Lexmann upozornila, že keď sa v Európskom parlamente schvaľoval mechanizmus, na základe ktorého je možné odoberať eurofondy, podporili ho poslanci Progresívneho Slovenska, ale aj Smeru-SD. „Pán Šimečka (PS) bol spravodajcom tohto mechanizmu. Ja som už vtedy upozorňovala, že nastavenie mechanizmu môže spôsobiť to, že sa s odoberaním eurofondov bude politikárčiť,“ konštatovala M. Lexmann s tým, že mechanizmus nepodporil ani jeden z dvoch zástupcov KDH v europarlamente.

Na druhej strane, Európska komisia má podľa Lexmann záujem na tom, aby členské štáty prosperovali a je možné viesť s ňou konštruktívny dialóg. Komunikáciu vlády Roberta Fica s Európskou komisiou o plnení míľnikov Plánu obnovy považuje M. Lexmann za nedostatočnú. Na poznámku, že Plán obnovy bol písaný v období vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera a mnohé jeho míľniky nie sú stanovené realisticky, Lexmann reagovala, že ak premiér potrebuje pri implementácii plánu ústretovosť Európskej komisie, o to skôr mal svoj dialóg s ňou rozbehnúť inak. „Toto si mal uvedomiť Robert Fico, keď jeho vláda začala ako valec pretláčať reformu Trestného zákona skráteným spôsobom,“ konštatovala.

KDH podľa nej nesúhlasí s migračným paktom, ktorý po dlhých diskusiách napokon 10. apríla prijal Európsky parlament. Suma, ktoré majú platiť členské štáty za to, že sa rozhodnú neprijať migranta, je podľa nej stanovená príliš vysoko a neexistuje žiadna záruka, že sa v ďalších rokoch nebude ešte zvyšovať. „Po druhé, tento princíp nie je spravodlivý, lebo nezohľadňuje solidaritu, ktorú členské štáty poukazujú odídencom z Ukrajiny,“ upozornila.

Za príklad „nadpráce“ Európskeho parlamentu považuje Lexmann pretláčanie práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ, ku ktorému 11. apríla v prijatom uznesení vyzval Európsky parlament. „Týmto krokom Európsky parlament zasiahol do výlučných kompetencií členských štátov a urobil to uznesením, ktoré len tak deklaratórne určuje pozíciu EP. To považujem za veľmi nezodpovedné,“ vyhlásila.

Kandidátna listina KDH, ktorú otvára Miriam Lexmann, Viliam Karas a Gabriel Paľa a uzatvára bývalý eurokomisár Ján Figeľ dáva podľa nej záruku, že KDH bude strážiť suverenitu Slovenska vo vnútri únie, ale bude sa snažiť presadiť v EÚ aj naše pohľady na to, ako by mala v budúcnosti meniť.