< sekcia Publicistika

M. KOPCSAY KOMENTUJE PLÁN ZAKÁZAŤ NEDEĽNÝ PREDAJ: Cesta do stredoveku

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

Je viac než pravdepodobné, že by zákaz nedeľného predaja zvýšil nezamestnanosť, píše v komentári M. Kopcsay.

Predseda Smeru Robert Fico vymyslel riešenie pre nespokojných predstaviteľov cirkví, protestujúcich proti nedeľnému predaju v hypermarketoch. Odporúča im, aby si vo veľkopredajniach prenajali časť plochy a slúžili tam nedeľné omše. Veriaci by tak ušetrili čas a pri počúvaní kňaza by si v pokoji nakúpili. Aktivity katolíckej i evanjelickej cirkvi, žiadajúcej o svätenie nedele ako dňa odpočinku a duchovnej činnosti, označil Fico za návrat do stredoveku.

Prácu cirkvi v duchovnej oblasti podľa neho treba podporovať, ale jej zásahy do svetských záležitostí sú absolútne neprijateľné. Predseda Smeru zároveň vyslovil sklamanie nad tým, že "v čase, keď je krajina hore nohami, skorumpovaná odspodku až po vrch, sa ideme baviť o tom, či v nedeľu budeme alebo nebudeme predávať v supermarketoch."

Toľko agentúrna správa z 22. januára 2002. Kým vtedy sa myšlienka obchodov zatvorených v nedeľu javila ako „návrat do stredoveku“, dnes sa vracia ako bumerang do parlamentu a teší sa všeobecnej podpore v koalícii (OĽaNO vrátane samotného premiéra Matoviča a Sme rodina) aj v opozícii.

Jeden návrh, podľa ktorého by v nedeľu mali stíchnuť registračné pokladnice, predkladajú kotlebovci a ďalší dokonca poslanci Kéry (Smer) a Podmanický (donedávna Smer). Áno, z toho Smeru, ktorého predseda kedysi myšlienku tak bohorovne odmietal.

No dobre, situácia sa zmenila. Dokonca sa zmenila aj oproti nedávnym časom, keď absencia teplých rožkov nahnevala predsedu SaS Richarda Sulíka – a vyslúžil si za to aj riadnu porciu posmechu. Medzitým prišla korona. Naučila nás nosiť rúška, stáť poslušne v radoch, dodržiavať odstup, uskromniť sa, prispôsobiť sa okolnostiam... A dať si v nedeľu od nákupov pohov.

Dočasné rozhodnutie, ktoré bolo súčasťou opatrení proti pandémií, sa vcelku ujalo. Zistili sme, že to bez teplých rožkov v siedmy deň týždňa prežijeme. A práve z tohto presvedčenia aj vyplývajú výsledky prieskumov, ktorými argumentujú obhajcovia zákazu: Podľa agentúry 2muse aj podľa zistení Focus-u by súhlasili cca tri štvrtiny populácie, resp. ešte väčšia časť.

Ibaže väčšina respondentov zjavne posudzuje otázku z pohľadu spotrebiteľa. A tak aj reagovala na otázky v prieskumoch. Dobre, väčšina zákazníkov možno nedeľné nákupy nepotrebuje. Ale ekonomika, zamestnávatelia i zamestnanci ich potrebujú oveľa viac. Podľa údajov spoločnosti Trexima pracuje v nedeľu v maloobchode 2,3 percenta zamestnaných ľudí. Vlani sa v tomto sektore počas nedelí odpracovalo 6,6 milióna hodín, čo podľa analytika INESS Martina Vlachynského zodpovedá 3300 úväzkom. Je teda viac než pravdepodobné, že by zákaz nedeľného predaja zvýšil nezamestnanosť.

To je veľmi zlá perspektíva najmä dnes, keď ekonomická kríza – ktorá ako hrozivý tieň prichádza za koronakrízou – beztak pripravuje množstvo ľudí o prácu a živobytie. Navyše celkom nemusí platiť ani predpoklad, že sa tento krok neprejaví poklesom tržieb, ktoré sa len prerozdelia medzi ostatných šesť dní. Opäť žijeme v čase, keď si väčšina z nás stráži peňaženky. A ekonomika sa potrebuje naštartovať, nie tlmiť.

A predsa len ešte jeden spotrebiteľský argument na záver: v nedeľu sa nekupujú len teplé rožky, ale aj mikrovlnky, v ktorých sa dá starší rožok ohriať, kupuje sa nábytok, koberce, televízory, skrátka veci, na ktoré cez pracovný týždeň nemusí byť dosť času.

Zhrnuté a podčiarknuté, v roku 2002 boli možno pre zákaz nedeľného predaja oveľa lepšie podmienky, ale takmer nik ho v politike nebral vážne. Dnes sú objektívne podmienky maximálne nepriaznivé, ale politická vôľa silnejšia. Aby sme sa po odoznení koronakrízy mali na čo tešiť, téma sa bude v júni pretriasať na pôde parlamentu, čo vždy sľubuje erudovanú a zmysluplnú diskusiu...

A tak ako tzv. konzervatívna väčšina zmietla zo stola Istanbulský dohovor aj omudsmanku Patakyovú, nebude mať zrejme problém ani s racionálnymi a ekonomickými argumentmi, ktoré dnes dávajú aj Sulíkovi, už ako ministrovi, zapravdu.

Ak by sme chceli parafrázovať Fica 2002, mohli by sme povedať: „V čase, keď je krajina po koronakríze hore nohami, ideme sa baviť o tom, či v nedeľu budeme alebo nebudeme predávať v supermarketoch." Lenže baviť sa o tom budeme, lebo, opäť povedané Ficovým slovníkom, stredovek je už tu. A v plnej sile.