Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Publicistika

M. KOPCSAY KOMENTUJE SCHVÁLENÚ NOVELU: Kto určuje pravidlá?

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

Je nešťastné, ak politici v parlamente robia ústupky rozvášneným demonštrantom pred budovou. Ich náklonnosť si tým aj tak nezískajú.

Parlament definitívne schválil v pondelok skoro ráno zákon, ktorý bude žiadať od ľudí očkovacie preukazy pri vstupe do všetkých reštaurácií a pri cestovaní v rámci krajiny. Legislatíva zároveň všetkým zdravotníckym pracovníkom nariaďuje povinné očkovanie.

Ach, takmer by sme zabudli. Reč je o Francúzsku. A zákon s takýmito jednoznačnými pravidlami schválil francúzsky parlament.

Novela zákona o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorú cez víkend schválili slovenskí poslanci, je miernejšia. „Cieľom je, aby sme sa pripravili na tretiu vlnu a nemuseli sme zatvárať žiadne prevádzky,“ vysvetlil šéf poslaneckého klubu OĽaNO Šipoš.

Novela, o ktorej poslanci rokovali dokonca aj cez víkend – čo sa nestáva často –, umožňuje, aby prevádzky a verejné priestory ostali prístupné ľuďom, ktorí sú očkovaní proti COVID-u, prekonali toto ochorenie, alebo sa preukážu negatívnym testom. Je logické, že čím viac ľudí bude uvedenú podmienku spĺňať, tým menej bude zamrežovaných dverí, prázdnych barov a kaviarní, či divadiel – a najmä tým menej podnikateľov ostane bez tržieb a ľudí bez príjmov. Zmyslom teda je, aby ekonomické dôsledky neboli také závažné ako počas prvej a druhej vlny.


Kompromisy neuspokoja nikoho


Je to jednoduchá matematika, ktorá však naráža na nesúhlas a nepochopenie tvrdého jadra odporcov očkovania. Ich aktivita na sociálnych sieťach, ale aj pred budovou parlamentu si vynútila ústupky. Do schválenej novely ich presadilo hnutie Sme rodina. Rozsah výhod pre očkovaných mal byť totiž podľa pôvodného návrhu ministra zdravotníctva Lengvarského ešte širší.

Kompromisy tohto druhu však väčšinou neuspokoja nikoho. Minister Krajniak prezentoval ako úspech, že sa občania nebudú deliť na dve kategórie – na zaočkovaných a nezaočkovaných: „Budú mať rovnaké práva v prístupe k práci, vzdelávaniu a pri návšteve obchodov.“ Otázkou potom je, či potom vôbec novela motivuje ľudí, aby sa zaočkovali.

No zároveň líder Smeru Fico avizuje, že chce novelu hnať pred Ústavný súd SR – okrem iného preto, že v nej vidí zámer nútiť ľudí k očkovaniu. Tak si vyberme.

Nehovoriac potom už o tvrdom jadre antivaxerov či všeobecne antisystému, ktoré svoj postoj prejavilo agresívnymi scénkami pred budovou parlamentu. S niekým, kto tvrdí, že nijaký COVID vlastne nie je, že ide o chrípku, sprisahanie a podobne, nie je možné diskutovať ani s ním uzatvárať kompromisy. A ani by to nebolo správne.


Macron to povedal jasne


Rovnako ako nie je správne, ak si politici v parlamente zvyknú robiť ústupky rozvášneným demonštrantom pred budovou. Ich náklonnosť si tým aj tak nezískajú. Dokedy bude tento trend pokračovať? Neprijmú poslanci rovno novelu, podľa ktorej nie je trestným činom napadnúť človeka za to, že má rúško? Alebo vodiča autobusu, či sprievodcu vo vlaku, ktorý nosenie rúška vyžaduje? Už beztak sú ľudia, ktorí dohliadajú na poriadok, podobne ako lekári a vedci, vystavení nátlaku – a chránení sú nedostatočne. Podobná beztrestnosť až anarchia panuje na sociálnych sieťach, kde možno iných ľudí urážať, ba dokonca sa im vyhrážať smrťou.
Navyše pre antisystém je očkovanie len jednou – momentálne aktuálnou – témou, ktorú zneužíva v mene oveľa hlbšie motivovanej snahy o destabilizáciu spoločnosti.

Po víkende je nad slnko jasné, že populistické nadbiehanie antisystému a vytĺkanie politických bodov na nenávisti je agendou prakticky celej opozície a aj pionieri zo „Sme rodiny“ sú takpovediac pripravení, vždy pripravení. Predstava autora týchto riadkov, že sa koaliční aj opoziční politici dokážu zjednotiť a vyzvať (pozor, nie nútiť!) ľudí, aby sa dali očkovať, bola opäť jednou z ríše naivných.

Pritom by bolo žiaduce, aby sa diskusia o téme upokojila. Tí, ktorí s očkovaním váhajú, alebo ho z osobných (napr. zdravotných) dôvodov odmietajú, by mali dostať jasný signál, že agresívni účastníci hlučných a násilných protestov, podobne ako aj šíritelia nenávisti na internete, nie sú ich hovorcami a neobhajujú ich záujmy. A tiež, že je neprijateľné, ak ich niekto zastrašuje, aby sa báli dať zaočkovať. S nerozhodnými treba diskutovať, ponúkať im argumenty. S antisystémom a s radikálmi však nie.

Vo Francúzsku, ktorým sme komentár začali, sa jasne vyjadril prezident Macron pri návšteve nemocnice vo francúzskej Polynézii: „Akú má vaša sloboda cenu, keď mi poviete ´nechcem byť očkovaný´, ale zajtra nakazíte svojho otca, svoju matku alebo mňa?... Takto nevyzerá sloboda, tomu sa hovorí nezodpovednosť, sebectvo.“

Kým slovenský parlament prijímal novelu, ktorá aspoň trochu zvýhodňuje (alebo vlastne ani veľmi nezvýhodňuje) zaočkovaných a rozvášnení protestujúci vykrikovali heslá, napádali policajtov a hádzali vajíčka, pred očkovacím miestom v Bratislave sa kľukatil dlhý rad ľudí čakajúcich na svoju vakcínu. Potichu, disciplinovane, bez incidentov. Veľkú časť politickej scény akoby ani nezaujímali. Pravidlá tu určuje niekto iný.