MS vo futbale 2026
Všetky správy
V relácii Štúdio TASR sa Oliver Remiaš rozprával s riaditeľom organizácie IPčko Marekom Madrom.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 21. júna (TASR) - Nový zákon, ktorým plánuje koaličná strana Hlas-SD, respektíve ministerstvo školstva, zakázať sociálne siete pre deti mladšie ako 16 rokov a obmedziť ich pre ľudí medzi 16. a 18. rokom života, nie je len o zákazoch a nemalo by sa to tak prezentovať. Je predovšetkým o vytvorení siete pre deti a mladých ľudí v núdzi a o efektívnej spolupráci medzi rôznymi inštitúciami aj rodičmi. V relácii TASR TV Štúdio TASR na to upozornil riaditeľ organizácie IPčko, ktorá pracuje s ľuďmi v ťažkej životnej situácii, Marek Madro.
„Ten zákon prináša rovnakú metodológiu po celom Slovensku, aby sa mladý človek, ktorý je v situácii, že zažíva niečo veľmi ťažké, aby si to systém všimol a musel začať spolupracovať. A to je to unikátne na tom, že sa vlastne prepojili všetky tie rezorty, všetky tie inštitúcie. Vytvorili sa tam nástroje na to, ako si môžu medzi sebou vymieňať informácie. Vymysleli sa tam nástroje na to, ako si to nielen povedať, že áno, tento mladý človek má problém, ale ako okolo neho vytvoriť tú záchrannú sieť inštitúcií. A ak nebudú funkčné tie inštitúcie, tak môžu byť prizývaní iní experti,“ uviedol.
Ako priblížil, nová legislatíva by mala v praxi priniesť napríklad pomyselný semafor, teda kategorizačný systém, na základe ktorého bude môcť rodič, učiteľ či ktokoľvek iný problém mladého človeka zaradiť a postupovať podľa daných krokov. Prípady bude potom na individuálnej báze riešiť podľa závažnosti lokálny, krajský či celoštátny tím.
Šéf IPčka upozornil, že mentálne zdravie mladých ľudí dnes nie je téma, pri ktorej sa môže spoločnosť spoliehať, že si ju jednotlivec vyrieši sám. „Oni sú naozaj v úplne inej situácii, ako boli tie predchádzajúce generácie. Ten tlak, ktorý zažívajú dnes, a spôsob ich života a premýšľania a naplnenia tých potrieb, o ktorých celý čas rozprávam, tak sa dnes deje úplne inak. A na to vôbec systém nie je pripravený. Nielen sanovať tie situácie, keď je už zle - ani toto ten štát nezvláda. Ale my potrebujeme oveľa viacej investovať do toho, aby sa vôbec do takýchto situácií nedostávali,“ poukázal.
Dodal tiež, že jeho organizácia prijala v minulom roku asi 180.000 kontaktov od mladých ľudí v krízovej situácii. Ide najčastejšie o mladých ľudí do 30 rokov. K ďalším približne 200.000 kontaktom sa však operátori nedostali z kapacitných dôvodov. „Veľmi dúfam, že sa dovolali niekde inde a že tú pomoc niekde našli, pretože keď sa ja pozerám len do tých kontaktov, ktoré my zrealizujeme, tak to je naozaj absolútna osamelosť,“ upozornil a poukázal, že aj štát krízové linky prevádzkuje, mladí ľudia v krízovej situácii k nim však nemajú takú dôveru ako k tretiemu sektoru.
Organizáciám ako IPčko by podľa neho nepomohli len peniaze navyše, ocenili by aj zmenu spoločenského vnímania. O neziskových organizáciách sa podľa neho hovorí s dešpektom.
Pomoc v krízovej situácii existuje. Poskytujú ju na Slovensku viaceré krízové linky. Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566, IPčko: 0800 500 333, Linka detskej istoty: 116 111, Krízová linka pre rodičov a pedagogických zamestnancov (8.00 h - 18.00 h): 0911 969 725. Pomoc je dostupná aj na weboch pomáhajúcich organizácií. Viaceré poskytujú možnosť kontaktovať ich prostredníctvom chatu alebo emailu.
„Ten zákon prináša rovnakú metodológiu po celom Slovensku, aby sa mladý človek, ktorý je v situácii, že zažíva niečo veľmi ťažké, aby si to systém všimol a musel začať spolupracovať. A to je to unikátne na tom, že sa vlastne prepojili všetky tie rezorty, všetky tie inštitúcie. Vytvorili sa tam nástroje na to, ako si môžu medzi sebou vymieňať informácie. Vymysleli sa tam nástroje na to, ako si to nielen povedať, že áno, tento mladý človek má problém, ale ako okolo neho vytvoriť tú záchrannú sieť inštitúcií. A ak nebudú funkčné tie inštitúcie, tak môžu byť prizývaní iní experti,“ uviedol.
Ako priblížil, nová legislatíva by mala v praxi priniesť napríklad pomyselný semafor, teda kategorizačný systém, na základe ktorého bude môcť rodič, učiteľ či ktokoľvek iný problém mladého človeka zaradiť a postupovať podľa daných krokov. Prípady bude potom na individuálnej báze riešiť podľa závažnosti lokálny, krajský či celoštátny tím.
Šéf IPčka upozornil, že mentálne zdravie mladých ľudí dnes nie je téma, pri ktorej sa môže spoločnosť spoliehať, že si ju jednotlivec vyrieši sám. „Oni sú naozaj v úplne inej situácii, ako boli tie predchádzajúce generácie. Ten tlak, ktorý zažívajú dnes, a spôsob ich života a premýšľania a naplnenia tých potrieb, o ktorých celý čas rozprávam, tak sa dnes deje úplne inak. A na to vôbec systém nie je pripravený. Nielen sanovať tie situácie, keď je už zle - ani toto ten štát nezvláda. Ale my potrebujeme oveľa viacej investovať do toho, aby sa vôbec do takýchto situácií nedostávali,“ poukázal.
Dodal tiež, že jeho organizácia prijala v minulom roku asi 180.000 kontaktov od mladých ľudí v krízovej situácii. Ide najčastejšie o mladých ľudí do 30 rokov. K ďalším približne 200.000 kontaktom sa však operátori nedostali z kapacitných dôvodov. „Veľmi dúfam, že sa dovolali niekde inde a že tú pomoc niekde našli, pretože keď sa ja pozerám len do tých kontaktov, ktoré my zrealizujeme, tak to je naozaj absolútna osamelosť,“ upozornil a poukázal, že aj štát krízové linky prevádzkuje, mladí ľudia v krízovej situácii k nim však nemajú takú dôveru ako k tretiemu sektoru.
Organizáciám ako IPčko by podľa neho nepomohli len peniaze navyše, ocenili by aj zmenu spoločenského vnímania. O neziskových organizáciách sa podľa neho hovorí s dešpektom.
Pomoc v krízovej situácii existuje. Poskytujú ju na Slovensku viaceré krízové linky. Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566, IPčko: 0800 500 333, Linka detskej istoty: 116 111, Krízová linka pre rodičov a pedagogických zamestnancov (8.00 h - 18.00 h): 0911 969 725. Pomoc je dostupná aj na weboch pomáhajúcich organizácií. Viaceré poskytujú možnosť kontaktovať ich prostredníctvom chatu alebo emailu.
