
Europoslanec pripomenul májové stretnutie Sudetonemeckého krajanského združenia v Brne, ale aj hlasovanie EP o Benešových dekrétoch (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 27. mája (Teraz.sk) – V poslednom čase pribúdajú nebezpečné politické signály o snahách revidovať výsledky 2. svetovej vojny a objavili sa v aj Európskom parlamente (EP). V TASR TV to povedal poslanec EP Branislav Ondruš.
Pripomenul májové stretnutie Sudetonemeckého krajanského združenia v Brne, ktoré podľa neho prebehlo bez dohody s českou vládou alebo vedením Juhomoravského kraja. „V žiadnom prípade to nebol prejav zmierenia. Ak sa chcete zmieriť so svojim susedom, tak asi nevtrhnete bez pozvania do jeho bytu,“ komentoval zraz sudetských Nemcov v Brne.
Približne v tom istom čase, 20. mája, v Európskom parlamente presadili poslanci za maďarský Fidesz do rezolúcie kritizujúcej Slovensko aj požiadavku spätného zrušenia platnosti Benešových dekrétov.
Na margo týchto dekrétov Ondruš povedal, že boli súčasťou legislatívy, akou európske štáty riešili dôsledky 2. svetovej vojny. „Tu teraz nejde o to, že by sa pred 80 rokmi nestali rôzne prechmaty. Samozrejme, že sa stali. Ale tie dekréty hovorili o potrestaní vojnových zločincov, fašistov, nacistov, tých, ktorí pomáhali fašistickému, nacistickému režimu, domácim prisluhovačom a podobne. To znamená, zrušiť Benešove dekréty znamená vyhlásiť o fašistoch a nacistoch, že vlastne boli v poriadku,“ konštatoval europoslanec.
Snaha oživovať v Európskej únii 80 rokov staré spory má podľa neho destabilizujúci potenciál. „Toto je mimoriadne nebezpečná hra,“ tvrdí Ondruš.
Pozrite si rozhovor s B. Ondrušom v TASR TV:
Rezolúcie Európskeho parlamentu majú podľa neho význam skôr ako politické signály, ich priamy vplyv na realizáciu európskej politiky je malý, čo si uvedomujú aj samotní europoslanci. Niekedy podľa neho podcenia význam vlastného hlasovania až tak, že presne nevedia, za čo zdvihli ruku. „Oslovil som niekoľkých europoslancov, Nemcov, Belgičana, Španielku, Talianov. Nemali ani potuchy o tom, čo sú to Benešove dekréty. Hlasovali za niečo, o čom nemali ani potuchy s vedomím toho, že to má aj tak silu podobnú tlačovej správe, ktorá nemá na nič reálny vplyv,“ konštatoval Ondruš.
Európsky parlament 20. mája vyzval Európsku komisiu, aby posúdila možné vážne porušenie základných hodnôt EÚ zo strany slovenskej vlády. Podľa Ondruša rezolúciu o stave právneho štátu a podozreniach na zneužívanie európskych fondov na Slovensku navrhlo niekoľko poslancov EP a zhrnuli do nej veľmi široko koncipovanú kritiku bez overenia, či z faktického hľadiska obstojí. „Niektoré pasáže sú v podstate okopírované z rezolúcie proti Maďarsku spred niekoľkých rokov. Nedali si ani tú námahu, aby porovnali realitu na Slovensku a v Maďarsku,“ tvrdí Ondruš. „V tejto rezolúcii nám Európsky parlament vyčíta úplne všetko, okrem existencie samostatnej Slovenskej republiky,“ vyhlásil europoslanec.
Vypočujte si rozhovor s B. Ondrušom vo forme PODCASTU:
Jednou z výhrad v tomto uznesení napríklad podľa neho bolo, že Slovenská republika nezabezpečuje dostatočne, v súlade s európskou legislatívou prístup k reprodukčnému zdraviu, vrátane prístupu k umelým prerušeniam tehotenstva. „Pritom v Poľsku je potrat zakázaný, ak nejde o zdravotnú indikáciu a na Malte je trestným činom. Ale im nikto nič nevyčíta,“ konštatoval Ondruš.
Asi desatina rezolúcie je podľa neho venovaná kritike korupcie pri čerpaní eurofondov. „Keď sa pozrieme na Európsku dvadsaťsedmičku, tak sú krajiny, ktoré sú na tom s korupciou rozhodne lepšie. Čiže u nich korupcia nie je vážny, alebo takmer žiadny problém, aj v súvislosti s eurofondami. A sú krajiny, ktoré sú na tom citeľne horšie (v porovnaní so SR, pozn. TASR),“ povedal europoslanec.
„Jedným z absurdných faktov je, že jedným z ľudí, ktorí podpísali návrh tejto rezolúcie, bol grécky poslanec, pričom v Grécku pred dvoma alebo troma týždňami odstúpili traja členovia vlády kvôli korupčnému správaniu sa v súvislosti s eurofondami na regionálny rozvoj,“ uzavrel Ondruš.
Pripomenul májové stretnutie Sudetonemeckého krajanského združenia v Brne, ktoré podľa neho prebehlo bez dohody s českou vládou alebo vedením Juhomoravského kraja. „V žiadnom prípade to nebol prejav zmierenia. Ak sa chcete zmieriť so svojim susedom, tak asi nevtrhnete bez pozvania do jeho bytu,“ komentoval zraz sudetských Nemcov v Brne.
Približne v tom istom čase, 20. mája, v Európskom parlamente presadili poslanci za maďarský Fidesz do rezolúcie kritizujúcej Slovensko aj požiadavku spätného zrušenia platnosti Benešových dekrétov.
Na margo týchto dekrétov Ondruš povedal, že boli súčasťou legislatívy, akou európske štáty riešili dôsledky 2. svetovej vojny. „Tu teraz nejde o to, že by sa pred 80 rokmi nestali rôzne prechmaty. Samozrejme, že sa stali. Ale tie dekréty hovorili o potrestaní vojnových zločincov, fašistov, nacistov, tých, ktorí pomáhali fašistickému, nacistickému režimu, domácim prisluhovačom a podobne. To znamená, zrušiť Benešove dekréty znamená vyhlásiť o fašistoch a nacistoch, že vlastne boli v poriadku,“ konštatoval europoslanec.
Snaha oživovať v Európskej únii 80 rokov staré spory má podľa neho destabilizujúci potenciál. „Toto je mimoriadne nebezpečná hra,“ tvrdí Ondruš.
Pozrite si rozhovor s B. Ondrušom v TASR TV:
Rezolúcie Európskeho parlamentu majú podľa neho význam skôr ako politické signály, ich priamy vplyv na realizáciu európskej politiky je malý, čo si uvedomujú aj samotní europoslanci. Niekedy podľa neho podcenia význam vlastného hlasovania až tak, že presne nevedia, za čo zdvihli ruku. „Oslovil som niekoľkých europoslancov, Nemcov, Belgičana, Španielku, Talianov. Nemali ani potuchy o tom, čo sú to Benešove dekréty. Hlasovali za niečo, o čom nemali ani potuchy s vedomím toho, že to má aj tak silu podobnú tlačovej správe, ktorá nemá na nič reálny vplyv,“ konštatoval Ondruš.
Európsky parlament 20. mája vyzval Európsku komisiu, aby posúdila možné vážne porušenie základných hodnôt EÚ zo strany slovenskej vlády. Podľa Ondruša rezolúciu o stave právneho štátu a podozreniach na zneužívanie európskych fondov na Slovensku navrhlo niekoľko poslancov EP a zhrnuli do nej veľmi široko koncipovanú kritiku bez overenia, či z faktického hľadiska obstojí. „Niektoré pasáže sú v podstate okopírované z rezolúcie proti Maďarsku spred niekoľkých rokov. Nedali si ani tú námahu, aby porovnali realitu na Slovensku a v Maďarsku,“ tvrdí Ondruš. „V tejto rezolúcii nám Európsky parlament vyčíta úplne všetko, okrem existencie samostatnej Slovenskej republiky,“ vyhlásil europoslanec.
Vypočujte si rozhovor s B. Ondrušom vo forme PODCASTU:
Jednou z výhrad v tomto uznesení napríklad podľa neho bolo, že Slovenská republika nezabezpečuje dostatočne, v súlade s európskou legislatívou prístup k reprodukčnému zdraviu, vrátane prístupu k umelým prerušeniam tehotenstva. „Pritom v Poľsku je potrat zakázaný, ak nejde o zdravotnú indikáciu a na Malte je trestným činom. Ale im nikto nič nevyčíta,“ konštatoval Ondruš.
Asi desatina rezolúcie je podľa neho venovaná kritike korupcie pri čerpaní eurofondov. „Keď sa pozrieme na Európsku dvadsaťsedmičku, tak sú krajiny, ktoré sú na tom s korupciou rozhodne lepšie. Čiže u nich korupcia nie je vážny, alebo takmer žiadny problém, aj v súvislosti s eurofondami. A sú krajiny, ktoré sú na tom citeľne horšie (v porovnaní so SR, pozn. TASR),“ povedal europoslanec.
„Jedným z absurdných faktov je, že jedným z ľudí, ktorí podpísali návrh tejto rezolúcie, bol grécky poslanec, pričom v Grécku pred dvoma alebo troma týždňami odstúpili traja členovia vlády kvôli korupčnému správaniu sa v súvislosti s eurofondami na regionálny rozvoj,“ uzavrel Ondruš.




