< sekcia Publicistika

Oslavy 1. mája sa uskutočnili na Slovensku po prvýkrát pred 130 rokmi

1. máj v Bratislave 1988. Foto: TASR archív

História sviatku práce sa začala písať pred viac ako 130 rokmi, keď sa odborové zväzy v Spojených štátoch a v Kanade rozhodli, že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas.

Paríž 1. mája (TASR) – V piatok 1. mája uplynie presne 130 rokov odvtedy, ako sa na dnešnom území Slovenska po prvýkrát oslavoval Sviatok práce. Oslavy sa uskutočnili 1. mája 1890 v Bratislave v areáli Železnej studničky, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok.

História sviatku práce sa začala písať pred viac ako 130 rokmi, keď sa odborové zväzy v Spojených štátoch a v Kanade rozhodli, že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas. Za splnenie tejto požiadavky začali 1. mája 1886 generálny štrajk.

V USA sa do neho zapojilo vyše 300 000 pracujúcich z viac ako 13 000 podnikov. V centre protestov – v Chicagu - malo ulicami pochodovať až 80 000 ľudí. Miestna tlač vtedy písala, že "z vysokých komínov tovární a mlynov nevychádza nijaký dym".

Práve v tomto meste prerástol protest 3. mája do nepokojov medzi štrajkujúcimi a štrajkokazmi. Po zásahu polície sa udalosti zmenili na krviprelievanie, šesť osôb bolo zabitých a 50 ťažko zranených. O deň neskôr vybuchla medzi účastníkmi demonštrácie dokonca bomba, ktorá zabila okrem štyroch robotníkov aj sedem policajtov.

Po krvavých udalostiach v Chicagu začali úrady s masovým zatýkaním robotníckych predákov. Siedmich vodcov odsúdili v zmanipulovanom procese na trest smrti obesením, jeden dostal 15 rokov väzenia. Na šibenici skončil 11. novembra 1887 aj jeden z organizátorov štrajku August Spies, ktorý krátko pred vykonaním popravy stačil zakričať: "Príde čas, keď bude naše ticho silnejšie ako hlasy, ktoré dnes zaškrtíte!" 

Tri roky po krvavom potlačení demonštrácií robotníkov sa v júli 1889 zišiel v Paríži zakladajúci kongres II. Internacionály. Na pamiatku obetí udalostí v Chicagu vyhlásil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. "Nech robotníci vystúpia vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách tak, ako im to dovoľujú vnútorné pomery," stálo v uznesení kongresu.

Prvý máj sa stal po prvý raz dňom boja za skrátenie pracovného času v roku 1890. Po celom svete sa konali demonštrácie a štrajky, účastníci ktorých požadovali osemhodinový pracovný čas. Robotníci vyšli do ulíc napríklad v Rakúsko-Uhorsku, v Taliansku, vo Francúzsku, v Španielsku, v USA i v ďalších krajinách. Na britských ostrovoch sa tak stalo v nedeľu 4. mája.

Hoci má 1. máj ako Sviatok práce svoje korene v Spojených štátoch, tam sa neujal. Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) v septembri – vždy v prvý septembrový pondelok.

Začal sa ako prezentácia odborárov, pričom prvýkrát ho oslavovali na miestnej úrovni 5. septembra 1882 v New Yorku, na podnet miestnej odborovej organizácie. V meste sa konal obrovský piknik a sprievod, v ktorom sa prezentovali jednotlivé odborové združenia. Podujatie zožalo veľký úspech a postupne sa rozšírilo i do ďalších miest. Celonárodným sa stal Sviatok práce v USA v roku 1894.

Prvý máj nie je však len Sviatkom práce, ale má aj cirkevný rozmer. Pre veriacich katolíckej cirkvi je dňom liturgickej spomienky na svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná Prvá kniha Mojžišova (Genesis).

V roku 1870 pápež Pius IX. oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za patróna – ochrancu katolíckej cirkvi, a v roku 1955 pápež Pius XII. zasvätil sv. Jozefovi 1. máj ako patrónovi robotníkov.