Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Publicistika

PČOLINSKÝ: Ľudia nesmú byť rukojemníkmi sporu medzi lekármi a vládou

Peter Pčolinský Foto: TASR TV/Teraz.sk

Dokážeme komunikovať aj s opozičnými stranami bez toho, že by sme ich urážali, povedal v TASR TV podpredseda NR SR Peter Pčolinský. (správa, PODCAST, VIDEO)

Bratislava 21. novembra (Teraz.sk) – Hnutie Sme rodina sa snaží pri rokovaniach Lekárskeho odborového združenia (LOZ) v s vládou zabrániť tomu, aby sa rukojemníkmi sporu medzi lekármi a vládou stali bežní ľudia. V TASR TV to povedal podpredseda hnutia a zároveň podpredseda parlamentu Peter Pčolinský.

Aj z tohto dôvodu podľa neho poslanci Sme rodina podporili prijatie uznesenia parlamentu, ktorým vládu zaväzujú konať s cieľom dosiahnutia dohody. „Aj na koaličnej rade sme jasne povedali, že požadujeme, aby dohoda bola uzavretá a odmietame naťahovanie situácie. A odmietame sa podpísať pod kolaps zdravotníctva tým, že lekári odídu,“ pripomenul.

Ochotu dohodnúť sa by však mali podľa Pčolinského prejaviť aj zástupcovia lekárov. „Ponuka zo strany vlády je veľmi dobrá a férová. Je to v niektorých prípadoch až 35 percentné zvýšenie platov,“ konštatoval Pčolinský s tým, že náklady na toto opatrenie by predstavovali 300 miliónov eur.



Dodal, že štátny rozpočet na budúci rok počíta aj navyšovaním platov v ďalších skupinách zamestnancov, od učiteľov až po pracovníkov verejnej správy. „Je schválené zvýšenie prídavkov na deti,“ pripomenul Pčolinský.

„Je schválených veľmi veľa peňazí pre ľudí, ktoré im majú pomôcť preklenúť obdobie vysokej inflácie a problémov s energiami. Ak by neprešiel rozpočet, určite nebudeme vedieť tie peniaze vyplatiť v plnej výške. Časť budeme vedieť, lebo sa podarilo navýšiť tohoročný rozpočet o 1,5 miliardy, teda nejaká rezerva je. Ale určite nebude stačiť na to, aby sa pomohlo v takej výške, v akej ju parlament schválil,“ konštatoval.



Aj napriek menšinovej pozícii vládnej koalície sa podľa neho doteraz darilo v parlamente presadzovať novú legislatívu. „Dokážeme komunikovať aj s opozičnými stranami bez toho, že by sme ich urážali, vieme dohodnúť, aby parlament riadne fungoval. A aby zákony prechádzali,“ povedal. V praxi to podľa neho funguje tak, že sa najprv prerokujú zákony, na ktorých je zhoda dostatočného počtu poslancov. Ostatné sa presúvajú na neskôr, aby sa získal čas na ďalšie rokovania.

Návrh lídra Smeru-SD Roberta Fica získať podporu kľúčovej legislatívy výmenou za predčasné voľby, označil Pčolinský za legitímnu snahu opozičnej strany skrátiť volebné obdobie. „Rozumiem požiadavkám opozície, ale opozícia by zasa mala rozumieť tomu, že sme nešli do vlády preto, aby sme ju povalili. Ale preto, aby sme splnili náš volebný program. Už nám k tomu veľa nechýba,“ povedal. Napríklad v otázke výstavby nájomných bytov sa finalizujú zmluvy s investičnými spoločnosťami a prvé byty by mohli byť postavené už v budúcom roku.

Mimoriadna schôdza NRSR s cieľom vysloviť nedôveru ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO) sa kvôli opozičnej obštrukcii neskončila hlasovaním, ktoré napokon prebehne až na decembrovej schôdzi parlamentu. Samotný dôvod rokovania, teda problém s nelegálnou migráciou, považuje Pčolinský za vážny a očakáva, aké kroky v zmysle jeho riešenia rezort vnútra podnikne. „Čo sa týka hlasovania o vyslovení nedôvery ministrovi, budeme mať debatu na poslaneckom klube,“ uzavrel Pčolinský.


Otázka pre Petra Pčolinského
Za podpredsedu parlamentu vás zvolili 19. októbra, len týždeň nato NR SR paralyzoval výpadok počítačového systému a po jeho odstránení sa začala jedna z najmenej predikovateľných schôdzí parlamentu... Aké boli vaše prvé skúsenosti s vedením rokovania snemovne?
-Vo chvíli, keď som bol zvolený za podpredsedu NR SR a v pléne boli oznámené výsledky, sa Boris Kollár nahol ku mne a povedal, že má stretnutie, aby som viedol schôdzu. Postavil sa a odišiel. Takže som bol rovno vhodený do vody, ale vzhľadom na to, že som poslancom NR SR už nejaký ten piatok, tak tie procesy poznám.

Bolo to obdobie, keď prepadávali body rokovania a bol dosť veľký neporiadok v priebehu schôdze. Boli obštrukcie, blokoval sa parlament, potom sa zasa už neblokoval, ale presúvali sa body schôdze. Nie je jednoduché viesť rokovania parlamentu, ale na druhej strane máte lepší prehľad o tom, v akom stave rokovania je schôdza.-