< sekcia Publicistika

Ľ. PETRÁK: Ak by sa tituly odoberali spätne, následky môžu byť vážne

Ľubomír Petrák v Tablet.tv Foto: TABLET.TV

V septembri budeme možno s hrôzou zisťovať, že tu máme desiatky tisíc detí, ktoré nezvládli učivo, respektíve vôbec sa ním nezaoberali, povedal v TABLET.TV poslanec Ľubomír Petrák (Smer-SD).

Bratislava 1. júla (Teraz.sk) – Ak by vláda naozaj nechala preveriť všetky doteraz napísané vysokoškolské práce a spätne odobrať titul tým bývalým študentom, ktorí sa dopustili plagiátorstva, mohlo by to podľa podpredsedu školského výboru parlamentu Ľubomíra Petráka (Smer-SD) spôsobiť v praxi až kolaps niektorých odvetví štátu. „Nemyslím si, že treba urobiť takýto hlboký rez, lebo tým v zásade nič nevyriešime. Skôr treba systémové opatrenia zamerané do budúcnosti. Mala by vzniknúť možnosť odňatia titulu, ktorá by platila od momentu účinnosti novely zákona,“ povedal v diskusii na Tablet.tv.

Spolu s opatreniami Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo by podľa neho hrozba straty titulu do budúcnosti pomohla zvýšiť kvalitu prác. Spätné odoberanie titulov, ktoré ľudia získali pred rokmi, je však podľa Petráka veľmi riskantná cesta. „Deväťdesiate roky a možno aj prvé roky po roku 2000, to bolo obdobie masového vzdelávania sa štátnych úradníkov na prvý alebo druhý stupeň vysokoškolského vzdelania. Vzhľadom na to, že sa potrebovali dostať do tabuľkovej pozície vzdelania, ktoré bolo predpokladom pre výkon určitej činnosti,“ vysvetľuje Petrák.

„Je veľmi otázne, ako by to dopadlo, keby sa to preverovalo. Napríklad veľa policajtov študovalo sociálnu prácu, aby získali titul. Nikde nebolo explicitne povedané, že musí mať titul z práva či trestného práva, stačilo vysokoškolské vzdelanie, aby bol zaradený,“ dodáva.



Pri takomto veľkom množstve študujúcich v rovnakom študijnom odbore je podľa Petráka vysoká miera pravdepodobnosti, že niektorí opisovali. „Vtedy sa na to nedalo prísť, dnes už áno,“ poznamenal. Keďže sú pracovné miesta viazané na dosiahnutý stupeň vzdelania, o prácu by na základe vládnych previerok mohli prísť tisícky ľudí.

Ak by sa preverovali len práce za posledné roky, akákoľvek stanovená hranica by bola podľa Petráka nespravodlivá. Rozdelila by totiž ľudí na tých, ktorým je možné spätne odňať titul a tých, u ktorých to zákon neumožňuje.


Kvalita vzdelávania a koronakríza


Na druhej strane je podľa neho evidentné, že sa kvalita vzdelávania na Slovensku výrazne líši v závislosti od toho, o akú konkrétnu školu ide. „Všetky vysoké školy musia prejsť najneskôr do roku 2024 reakreditáciou. Je pravdou, že vysokoškolské štandardy sú v zásade hotové. Podľa môjho názoru treba výrazne zvýšiť latku minimálnych kritérií s tým, že najslabší, ktorí ich nebudú zvládať, sa dostanú z kola von,“ povedal Petrák.

Ćo sa týka samotnej kauzy práce predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), tam si podľa neho nastavil latku sám Kollár, keď pred časom žiadal odchod Andreja Danka (SNS) z funkcie za podobnú kauzu. „Ak to platilo vtedy, tak to platí aj dnes,“ povedal Petrák.

Dlhodobý problém však podľa neho nie je iba s kvalitou vysokých škôl. „Už dnes majú stredné školy problém s kvalitou vzdelávania na niektorých základných školách,“ upozorňuje. Aktuálny neštandardný školský rok v tieni koronakrízy podľa neho problém ešte zhorší. „Nepamätám sa na iné takéto obdobie v histórii Slovenska, kedy by boli školy tak dlho zatvorené. Ministerstvo podľa mňa zvládlo začiatok, kedy sa prechádzalo z prezenčného vzdelávania na dištančné prostredníctvom elektronických prostriedkov. Vtedy bola cítiť veľká miera entuziazmu a tvorivosti zo strany učiteľov a mimovládnych organizácií. Neskôr už prišli nevyužité príležitosti,“ hodnotí Petrák.

Pre prípad podobných kríz v budúcnosti podľa neho mala vzniknúť digitálna knižnica postupov vzdelávania. „Jednak obsahov, jednak metodiky, aby sme z toho mohli vyberať príklady najlepšej praxe,“ poznamenal.

Podľa Petráka epidemiologická situácia vo väčšine okresov Slovenska umožňovala realizovať aspoň písomné maturity. Za nesprávne považuje aj zrušenie prijímačiek na stredné školy a ich nahradenie vzorcom vychádzajúcim zo známok z posledných rokov. Takýto postup môže totiž paradoxne zvýhodňovať žiakov zo slabších škôl, ktoré však benevolentnejšie známkujú.

Za najväčší problém však považuje absenciu aspoň orientačného overovania vedomostí žiakov. „V závere roka neboli žiadnym spôsobom overené vedomosti, ktoré do seba za tri krízové mesiace deti dostali. Lebo ak aj boli dobré materiály, neznamená to, že našli u detí absorbčnú schopnosť. V septembri budeme možno s hrôzou zisťovať, že tu máme desiatky tisíc detí, ktoré nezvládli učivo, respektíve vôbec sa ním nezaoberali. Ak si zoberieme, že jeden populačný ročník je možno 40-50.000 detí, tak tu môžeme mať problém, s ktorým sa budeme boriť nasledujúce dva roky,“ povedal Petrák.

Štátny pedagogický ústav by podľa neho mal využiť leto na prípravu postupov na dobiehanie učiva. „Lebo ak to začneme riešiť v septembri, výsledky budeme mať niekedy v októbri a stratíme ďalší čas. Tie šikovnejšie deti podľa mňa dokážu dohnať stratený čas, ale pri slabších sa to podľa mňa nedá, tak by bolo možno treba uvažovať o nejakej forme dovzdelávania,“ uzavrel Petrák.


Dve sociálne demokracie


V diskusii sa Petrák vyjadril aj k zmenám v jeho materskej strane Smer-SD, z ktorej odchádza veľká skupina politikov pod vedením Petra Pellegriniho. Nový subjekt Hlas-sociálna demokracia Petrák nepovažuje za politického nepriateľa, súperiť by chcel skôr s pravicovými stranami.

Ako posledný predseda Strany demokratickej ľavice, ktorý prispel k jej zlúčeniu so Smerom-SD, však považuje integráciu celého ľavicového spektra za veľkú konkurenčnú výhodu, ktorá sa teraz stráca. „Akékoľvek delenie ľavicového priestoru podľa mňa znamená oslabovanie všetkých subjektov a menšie predpoklady, aby v budúcnosti ktorákoľvek z týchto politických strán mohla rozdávať karty pri vytváraní vlády,“ povedal s tým, že ho rozhodnutie Petra Pellegriniho osobne mrzí.

„Je potrebné najprv zistiť, kto odchádza a kto ostáva a na základe toho urobiť okresné konferencie strany, delegátov na snem strany, dovoliť predsedníctvo,“ odpovedal na otázku, aké aktuálne úlohy vidí pred Smerom-SD.

„Personálne obmeny budú relatívne veľké. Bude tam veľký priestor pre mladých, ale zároveň je treba aj určité politické skúsenosti a vyzretosť. Takže mala by to byť symbióza týchto dvoch prvkov,“ zhrnul Petrák.