Bratislava 23. júla (Teraz.sk) - Stavebné práce na budove Národnej rady (NR) SR sa začali v júni 1986. Prví poslanci v nej začali zasadať až v roku 1994.

"Podľa pôvodných plánov mala byť stavba dokončená na jeseň 1991. Všetko však zmenil November 89. Už krátko po Nežnej revolúcii sa totiž politici, ale aj verejnosť, odborná i laická, rozdelila na dva tábory. Jedni boli za dokončenie stavby, tí druhí však boli zásadne proti. Mnohí z nich totiž túto budovu parlamentu vnímali ako symbol komunistického režimu," priblížil Adamišin.

Radikálni odporcovia podľa neho chceli budovu aj zrovnať so zemou a našli sa aj niektorí záujemcovia o kúpu. "Údajne najvážnejším z nich bol známy americký boháč a filantrop George Soros, ktorý údajne ako jediný predložil Slovenskej republike konkrétny návrh, že za symbolickú jednu korunu stavenisko odkúpi a že za svoje peniaze celý projekt dokončí," prezradil Adamišin s tým, že Soros tu plánoval mať tzv. Stredoeurópsku univerzitu.



Pri projektovaní sa nerátalo ani so ženami v politike

Na hradnom kopci sa začalo stavať pravdepodobne preto, že pôvodná budova na Župnom námestí v Bratislave už priestorovo nevyhovovala. Budovu však naprojektovali pre systém jednej strany. "Nikto pri jej projektovaní nepočítal s tým, že niekedy v budúcnosti sa dostanú do parlamentu poslanci zo šiestich, siedmich alebo ôsmich politických strán. Ľudovo povedané, máme tu nedostatok menších miestností," povedal Adamišin o jednom z problémov, ktoré prináša priestor parlamentu v súčasnosti.

Pre potreby parlamentu sa preto využívajú aj priestory Bratislavského hradu, napríklad na významné prijatia. Na tzv. západnej terase sa zase nachádzajú poslanecké kancelárie, pretože by sa všetkých 150 kancelárii pre poslancov nezmestilo do novej budovy. Obe budovy sú spojené podzemnou chodbou. Za socializmu bolo aj žien v politike omnoho menej ako v súčasnosti, preto majú podľa Adamišina dámske toalety v budove parlamentu nedostatočnú kapacitu a sú omnoho menšie ako pánske.


Luster museli dať dole, poslanci sa báli o svoju bezpečnosť

"Nová budova parlamentu je postavená v štýle tzv. socialistického realizmu, čo bol jediný možný smer v architektúre a v umení vôbec pred Novembrom 89," priblížil Adamišin. Mramor pochádza zo Spiša a drevená výzdoba je najmä z okolia Dunajskej Stredy. "Bola veľká snaha používať materiály slovenské alebo aspoň československé," doplnil.

V budove parlamentu je asi 230 umeleckých diel. Ide o vzácne obrazy, sochy významných osobností našich dejín, pôsobivé remeselné práce, dekoračné predmety, či hodnotné historické dokumenty a písomnosti. "Ak by som mal spomenúť jedno z tých umeleckých diel, dovolil by som si spomenúť veľmi zaujímavú kolekciu siedmich monumentálnych tabuľových malieb na dreve od Albína Brunovského, nášho významného maliara a grafika, ktoré sa nachádzajú priamo pred vstupom do rokovacej sály," priblížil Adamišin.

V rokovacej sále sa do roku 2017 nachádzal aj monumentálny dekoračný luster od slovenského umelca Askolda Žáčka. "Prví poslanci, ktorí sa do rokovacej sály dostali v máji 1994, mu dali taký nie veľmi pekný, ale priliehavý názov, gilotína," povedal Adamišin. Poslanci sa totiž mohli báť, že luster na nich spadne. Mohutné sklokeramické dosky viseli na tenkých oceľových lankách.

V budove sú aj telefónne búdky

Verejnosť sa môže počas rokovania parlamentu dostať aj do rokovacej sály, ale len na balkón. Nie je z neho dostatočne vidno na poslancov. Aj to má podľa Adamišina svoj historický pôvod. Rátalo sa s tým, že na balkón sa dostanú len tzv. spoľahlivé osoby. Návštevníci môžu vidieť v budove parlamentu vystavené i dary, ktoré dostali predsedovia parlamentu na zahraničných cestách.

V parlamente sa nachádzajú aj dnes už nefunkčné telefónne búdky, ktoré slúžili kedysi novinárom na rýchle informovanie o aktuálnom dianí. Pre poslancov naďalej funguje aj tzv. poslanecký salónik. Čo všetko v ňom zákonodarcovia nájdu, sa už dozviete v podcaste Ulicami Bratislavy, ktorý nájdete vo vašich podcastových aplikáciách. V rozhovore sa rozprávajú Mária Šumichrastová a Martina Kriková aj o kinosále, tzv. gremiálnej miestnosti, teda tajomnom mieste za rokovacou sálou, ktoré možno poznať z televíznych záberov, ale aj o osude sochy, ktorá víta návštevníkov pred vstupom do parlamentu.