Slováci sú podľa najnovšieho prieskumu agentúry CBOS tretím najobľúbenejším národom Poliakov - hneď po Talianoch a Čechoch. Keď sa však Poliakov pýtam, čo sa im ako prvé vybaví, keď sa povie Slovensko, takmer všetci povedia hory a asi polovica nevie povedať nič ďalšie. Táto zvláštna kombinácia, sympatie a nezáujmu nie je náhodná a prejavuje sa vo všetkých oblastiach vzťahov medzi našimi národmi.

Sympatie voči Slovákom vyjadrilo 52 percent respondentov a negatívne postoje oproti minulému roku mierne klesli. V čase, keď sa postoje Poliakov k viacerým tradične blízkym národom a susedným krajinám zhoršili ide o pomerne priaznivý výsledok.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o dôkaz nadštandardných vzťahov. Slovensko s Poľskom nezaťažujú veľké historické konflikty ani silné stereotypy a jazyková príbuznosť a spoločná hranica vytvárajú prirodzený pocit blízkosti. Vzťah národov je od druhej svetovej vojny bez dramatických výkyvov. Spoločne sme porazili komunizmus, spolu sme vstúpili do EÚ. Mohlo by sa zdať, že táto blízkosť sa premietne aj do obojstranného záujmu.

Popularita v prieskume a reálny záujem však nie sú to isté. Slovensko je v poľskom politicko-spoločensko-kultúrnom a mediálnom priestore len veľmi málo prítomné. Objavuje sa najmä v súvislosti s Tatrami, turizmom, dopravou či počasím. Pred Varšavou vás privíta bilboard pozývajúci do našich Tatier a vo varšavských električkách svieti reklama centra cestovného ruchu Tatry-Spiš-Pieniny. Keď som poľským predstaviteľom opisoval Slovensko ako veľmoc jadrovej energie, boli prekvapení. Kým o Česku majú Poliaci pomerne konkrétnu predstavu, Slovensko zostáva krajinou, ktorú poznajú skôr intuitívne než reálne.

Vzťah Poliakov k Slovákom je tak paradoxne veľmi dobrý, ale zároveň veľmi plytký. Nie je konfliktný, no ani spoločensky, kultúrne a intelektuálne rozvinutý. Slovensko pre nich nepredstavuje niečo cudzie, čo by bolo potrebné vysvetľovať, ale ani inšpiratívne, čo by stálo za to bližšie spoznávať.

Veľvyslankyňa SR vo Varšave mi raz vzťah Poliakov a Slovákov opísala ako vzťah dvoch priateľov, ktorí sú k sebe otočení chrbtom. Sympatia voči Slovákom je možno aj dôsledkom toho, že od Slovenska sa v Poľsku nič zásadné neočakáva. Nie je veľkou mocnosťou, politickým problémom, kultúrnou inšpiráciou, ani mediálnou témou. Otázkou len zostáva, či nám takáto sympatia bez záujmu stačí, alebo či by sme chceli byť pre Poliakov viac, než príjemným horským rezortom s podobnou rečou.