Bratislava 20. decembra (TASR) – Ochladenie politických vzťahov českej a slovenskej vlády v marci 2024 bolo nepremyslené a v rozpore s dlhodobo dobrou spoluprácou Slovákov a Čechov na ostatných úrovniach spoločnosti.

Symbolická prvá cesta novozvoleného predsedu českej Poslaneckej snemovne Tomia Okamuru na Slovensko 2. decembra preto prišla v pravý čas a môže byť začiatkom reštartu vzťahov oboch republík aj na najvyššej politickej úrovni. V TASR TV to povedal predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD).

Pripomenul, že kabinet českého expremiéra Petra Fialu v roku 2024 odôvodnil prerušenie spoločných rokovaní českej a slovenskej vlády nesúhlasom so slovenskou politikou voči Ukrajine. Slovensko má pritom podobné medzivládne konzultácie aj s ukrajinskou stranou a pokračuje v nich dodnes. „Keby bol problém Ukrajina, tak by sa asi Ukrajina s nami na spoločných vládach nestretávala. Slovensko je v pomere k svojmu HDP jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny, ale podporujeme ju humanitárne, nedávame tam zadarmo zbrane,“ konštatoval Raši.

Vzťahy medzi susednými štátmi by podľa neho nemali závisieť od toho, ako je politicky orientovaná vláda v tej – ktorej krajine, ale od snahy navzájom sa podporovať pri presadzovaní spoločných záujmov. „To gesto pánovi Fialovi možno prinieslo vnútropolitické body, ale v princípe to bolo gesto škodlivé,“ povedal Raši na margo prerušenia spoločných medzivládnych konzultácií.

Pozrite si rozhovor s R. Rašim v TASR TV:


Spoločné záujmy sa podľa neho dnes dajú identifikovať a presadzovať aj na úrovni V4. „Česi, Slováci, Poliaci, Maďari a ich reprezentácie, je jedno, aké sú, si musia sadnúť za spoločný stôl a podporovať spoločné riešenia. Spomeniem nové eurofondy, emisné povolenky, migračné problémy alebo zákaz spaľovacích motorov od roku 2035. Na tom sa zjednotiť vieme už teraz,“ naznačil Raši.

Na otázku, ako hodnotí, že jeho český partner Okamura nezobral do svojej parlamentnej delegácie na prvú cestu na Slovensko zástupcov opozície, ktorí o tom mali záujem, Raši odpovedal, že zloženie delegácie bolo vecou českej strany. „Je to rozhodnutie pána Okamuru, keby si vzal so sebou niekoho iného, ja by som to rešpektoval,“ konštatoval.

Osobne si však myslí, že Okamura staval delegáciu tak, aby maximalizoval šance na reštart česko – slovenských vzťahov a viacerí jej členovia sa neskôr stali súčasťou nového českého kabinetu pod vedením Andreja Babiša. Raši zdôraznil, že cieľom návštevy bolo zlepšenie česko – slovenských vzťahov a nie riešenie vnútropolitických otázok oboch krajín.

Bratislavské rokovanie s predsedom českého parlamentu podľa Rašiho poukazuje na dôležitosť parlamentnej diplomacie, ktorá vie významným spôsobom doplniť tú vládnu. V nadväznosti na túto návštevu v stredu 17. decembra vycestoval do Prahy aj Richard Raši. Pracovná návšteva predsedu NR SR v Prahe mala za cieľ posilniť parlamentnú úroveň česko-slovenských vzťahov a tiež hľadať prieniky v oblastiach, ktoré sú pre obe krajiny strategické.

Rokovací poriadok NR SR a Etický kódex

S prijatím etického kódexu, ktorý by určil pravidlá správania sa poslancov v parlamente, úplne alebo skôr súhlasí 90,1 percenta respondentov, úplne alebo skôr nesúhlasí 5,3 percenta. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1000 respondentov realizovala pre TASR agentúra AKO v čase od 11. do 18. novembra. „Ja sa tým ľuďom nečudujem, keby z agentúry volali mne, poviem to isté,“ komentoval vysokú podporu prijatia kódexu Raši.

Ak by sa poslanci Národnej rady (NR) SR správali tak, ako sa správať majú, ľuďom by podľa neho etický kódex parlamentu nechýbal. Ale za aktuálneho stavu nie sú podľa predsedu NR SR výsledky prieskumu vôbec prekvapivé.

Napríklad v Dolnej snemovni britského parlamentu si nevie predstaviť, že by niektorý z poslancov prišiel na rokovanie neformálne oblečený. „Bola by hanba dehonestovať britský parlament tým, že tam prídete oblečený ako nejaký vandal,“ tvrdí Raši. Slovník, ktorý britskí poslanci pri rokovaní volia, je podľa neho absolútne vzdialený hrubým urážkam, aké sa objavili aj na poslednej schôdzi Národnej rady (NR) SR. „To, čo sa udialo nedávno v parlamente, je pre mňa neprípustné, agresia voči poslankyniam je no-go zóna,“ tvrdí Raši.

Vypočujte si rozhovor s R. Rašim vo forme PODCASTU:


Etický kódex by mal podľa neho stanoviť rámce prípustného a neprípustného správania sa poslancov a v prípade jeho porušenia by mal nastúpiť so sankciami zákon o rokovacom poriadku parlamentu. „V Európe sú sankcie ďaleko tvrdšie ako u nás. V niektorých štátoch, aj v Európskom parlamente, môže byť poslanec aj vylúčený z rokovania na jeden, desať, tridsať dní,“ tvrdí Raši.

Koalícia podľa neho plánovala novelu rokovacieho poriadku už pred posledným incidentom v parlamente, stále však rokuje o jej definitívnej podobe. „Návrh zákona o rokovacom poriadku je už zaradený, ale nerátal s tým, k čomu až môže dôjsť,“ povedal Raši.

Ak bude novela schválená, mala by priniesť viacero technických zmien. Predkladateľ pozmeňujúceho návrhu ho podľa Rašiho už nebude musieť v pléne celý prečítať, bude existovať možnosť predložiť ho elektronicky. „Otázka je, ako dlho by mal mať navrhovateľ zákona možnosť rozprávať. Ja si myslím, že stačí 60 alebo 90 minút, nemusí to niekto zneužiť a rozprávať päť hodín,“ tvrdí Raši.

Na otázku, či si navrhovatelia uvedomujú, že obmedzením možností pre opozičnú obštrukciu ju v skutočnosti obmedzia do budúcnosti aj sebe, ak sa dostanú do minoritnej pozície, Raši reagoval, že koaličné strany nechcú obštrukciu zakázať. Tvrdí, že aj na poslednej schôdzi parlamentu ju v istej miere tolerovali. „Však sme o jednom zákone rokovali dva týždne. Obštrukcia bola vyjadrovaná faktickými poznámkami a hláseniami sa do rozpravy, kde všetci rozprávali o tom istom opakovane hodiny,“ povedal.

Aj obštrukcia však podľa neho musí mať stanovené určité limity. „Obštrukcia vám nemôže zastaviť štát. Ak raz nebudeme vo vláde, určite sa budeme snažiť vládu kritizovať, ale musíme si byť vedomí toho, že nemôžeme znefunkčniť demokraticky zvolenú vládu, ani Národnú radu,“ konštatoval Raši.

Priority v budúcom roku

Stabilita aktuálnej vládnej koalície po prvých dvoch rokoch aktuálneho volebného obdobia je podľa Rašiho neporovnateľne vyššia, ako to bolo v rokoch 2020 - 2023. „Igor Matovič padol po prvom roku, vláda Eduarda Hegera padla po druhom roku a potom už sme boli v provizórnom režime,“ pripomenul.

V súčasnosti má podľa neho vládna koalícia k dispozícii prakticky taký istý počet poslancov, s akým začínala. „Mnohé zákony prechádzali aj ústavnou väčšinou,“ pripomenul.

Aj v budúcom roku pokladá za kľúčovú prioritu, aby bol parlament schopný schvaľovať zákony, ktoré sú súčasťou Programového vyhlásenia vlády. „Je to o zdravotníctve, o sociálnych veciach, o vzdelávaní, o bezpečnosti, o energetike, o celom fungovaní štátu. Po druhé, budem sa snažiť, aby sa nám táto aréna nezvlčila,“ povedal Raši. Treťou prioritou bude podľa neho parlamentná diplomacia a snaha o podporu kultúrnej výmeny.