< sekcia Publicistika

RETROSPEKTÍVA pred summitom Putin-Biden: Paralely s Bratislavou

Na archívnej snímke zľava americký prezident George Bush, slovenský prezident Ivan Gašparovič a ruský prezident Vladimir Putin pri príchode na Bratislavský hrad 24. februára 2005. Foto: TASR - Pavel Neubauer

Rusko-americká vrcholná schôdzka sa konala aj v hlavnom meste Slovenska v roku 2005.

Centrom geopolitického diania sa stala Bratislava 24. februára 2005 počas summitu Bush-Putin. Prvýkrát vo svojej histórii hostila amerického a ruského prezidenta, a rovnako ako George W. Bush, aj Vladimir Putin navštívil hlavné mesto Slovenska po prvý raz. Na slovenskú metropolu sa upierali zraky celého sveta, o čom vypovedala aj akreditácia viac ako 1500 novinárov.

Tak ako teraz - pred stredajším stretnutím Joea Bidena a Vladimira Putina v Ženeve, aj pred 16 rokmi sa rusko-americký summit uskutočnil na záver európskeho turné šéfa Bieleho domu. V predvečer vrcholnej schôdzky v Bratislave poskytol ruský prezident 22. februára 2005 v Kremli exkluzívne interview Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu, ktorý autor týchto riadkov vtedy zastupoval. Namiesto vyčlenených 20 minút trval rozhovor takmer hodinu a všimol som si, ako ľudia z prezidentovej administratívy už nervóznejšie prešľapujú. Mne však uplynul veľmi rýchlo. Otázky som nemusel vopred zaslať, stačilo povedať hlavné okruhy tém, po čom zaznelo: “Ladno. Vsjo v pariadke.“ (Dobre. Všetko v poriadku.)

Ján Šmihula (vpravo, SRo) s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Kremli - február 2005. V strede Vahram Chuguryan (STV).
Foto: Archív J. Šmihulu


Na otázku prečo padla voľba práve na Bratislavu Vladimir Putin odpovedal: “Mesto je pekné a so Slovenskom máme tradične dobré vzťahy. Tiež pre prezidenta Spojených štátov sa vzhľadom na plán jeho cesty ukázala byť Bratislava veľmi vhodným miestom.“ Komentátori súčasne poukázali na to, že návšteva hlavného mesta Slovenska sa mohla z pohľadu Georgea Busha, ktorý zavítal do Bratislavy necelý rok po vstupe SR do Severoatlantickej aliancie a následne do Európskej únie, chápať aj ako signál smerom k novým americkým spojencom.

Bratislava bola rozdelená do troch bezpečnostných zón. Nad bezpečnosťou bdelo viac ako päť tisíc policajtov, 400 vojakov a rovnaký počet hasičov. V pohotovosti bol aj protilietadlový raketový systém, pre prípad chemického útoku bolo pripravené chemické laboratórium a vzdušný priestor nad hlavným mestom kontrolovali stíhačky MiG-29. Slovenská vláda dokonca pripravila zákon, podľa ktorého mohol minister obrany v prípade ohrozenia vydať pokyn na zostrelenie lietadla.

Schôdzka hlavy Bieleho domu a šéfa Kremľa trvala na Bratislavskom hrade približne tri hodiny. Preberali na nej tému jadrových zbraní v Iráne a v Severnej Kórei, diskutovali o boji proti terorizmu, procese odzbrojovania, ale aj o stave demokracie v Rusku.

Na summite sa Bush s Putinom zhodli na tom, že Irán a Severná Kórea by nemali vlastniť jadrové zbrane a dohodli sa na posilnení boja proti terorizmu a zvýšení spolupráce v oblasti bezpečnosti jadrových zariadení.
Jedným z bodov stretnutia boli aj rokovania o kvalite demokracie v Rusku. George W. Bush vyjadril v tejto súvislosti obavy, že Rusko ustupuje od medzinárodných princípov demokracie, akými sú právny štát, ochrana menšín, slobodná tlač a životaschopná opozícia. "Čo sa týka otázok demokracie, ľudských práv a podobne musím povedať, že Rusko sa pred 14 rokmi rozhodlo pre demokraciu nie preto, aby bolo voči komukoľvek ústretové, ale samo pre seba, pre našu krajinu,“ povedal vtedy ruský prezident a svojho amerického partnera ubezpečil, že táto cesta je konečná a nezvratná.

Po prvý raz sa Vladimir Putin stretol s Georgeom Bushom v júni 2001 na zámku Brdo, neďaleko slovinskej metropoly Ľubľana. Stalo sa povestné tým, že šéf Bieleho domu po schôdzke povedal: "Pozrel som sa Putinovi do očí a videl som v ňom priameho a dôveryhodného politika. Pochopil som jeho dušu.“ Americkí politickí komentátori reagovali vzápätí slovami, že vznikla politická sympatia na prvý pohľad. Celkove sa obaja štátnici zišli dvadsaťštyrikrát - posledný raz v apríli 2008.

Stretnutie v Bratislave bolo v poradí ich jedenáste. “Čo sa týka základných vzťahov medzi Ruskom a Spojeným štátmi, súhlasím s hodnotením mojich amerických kolegov - vari nikdy neboli na takej vysokej úrovni, ako v súčasnosti,“ vyhlásil Vladimir Putin vo februári 2005. To isté možno o úrovni rusko-amerických vzťahov konštatovať aj po 16 rokoch pred nadchádzajúcim summitom v Ženeve, lenže v garde úplne opačnom.