< sekcia Publicistika

SAKOVÁ: Referendové hárky preberala ešte aj moja mama v rodnej obci

Denisa Saková v TASR TV Foto: TASR TV

Nebolo úplne šťastné, že sme predbiehali prácu orgánov činných v trestnom konaní, komentuje v TASR TV prácu komisie na prešetrenie okolností úmrtia gen. Lučanského poslankyňa Denisa Saková (Hlas-SD).

Bratislava 23. apríla (Teraz.sk) – Petičná akcia za referendum o skrátení volebného obdobia bola odpoveďou na silnú objednávku verejnosti a jednotlivé politické strany a spoločenské organizácie, ktoré pomáhali organizovať zber podpisov, podľa poslankyne Denisy Sakovej (Hlas-SD) len vyšli tejto požiadavke v ústrety. „Aj mne osobne ľudia volali, aby mi hárky s podpismi mohli doniesť, dokonca v mojej rodnej obci moja mamina preberala hárky, čo jej ľudia dávali,“ povedala v TASR TV Saková na margo zberu podpisov, ktorý sa končí dnes.

Poslankyňa dodáva, že zvonček na dverách nezvonil len u nich doma, ľudia spontánne prinášali alebo posielali poštou podpisové hárky na rôzne miesta, odkiaľ očakávali, že ich doručia petičnému výboru. Nemyslí si, že by podpora, ktorú referendovej akcii popri Konfederácii odborových zväzov Slovenska a ďalších organizáciách vyjadrili politické straby Hlas-SD, Smer-SD a SNS, mohla časť voličov odradiť od účasti na hlasovaní.

„Je to občianske referendum, zber podpisov bol organizovaný na základe spätnej väzby od občanov. My sme neskúmali, kto bol koho volič a dovolím si tvrdiť, že medzi nimi bolo množstvo ľudí, ktorí volili súčasnú vládnu koalíciu,“ tvrdí Saková, podľa ktorej vláda prijíma rozhodnutia amatérsky a zlyhala aj v boji s pandémiou COVID-19.



Na to, aby bolo referendum úspešné, sa ho musí zúčastniť viac ako polovica registrovaných voličov. „Malo by tam prísť okolo 2,3 milióna občanov. Bude na ich aktivite a vôli, aby prišli a vyjadrili svoj názor. Oni nás o to žiadali a my sme im dali technickú podporu, aby sa zozbierali hárky a referendum bolo vyhlásené. Ale už to bude na zodpovednosti každého jedného občana, či príde k urne a označí, či chce alebo nechce predčasné voľby,“ povedala.


Kauza Lučanský a kolúzna väzba


Saková hlasovala proti prijatiu záverečnej správy kontrolnej komisie zriadenej ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) na prešetrenie okolností smrti generála Milana Lučanského v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov.

Tvrdí, že ako bývalá ministerka vnútra, ktorá uviedla Milana Lučanského do funkcie prezidenta Policajného zboru, aj ako jeho bývalá kolegyňa považovala za zodpovedné zúčastniť sa práce komisie, dodnes má však o nej pochybnosti. Komisia totiž nebola vyšetrovacia, nemala prístup k zdravotným údajom, ani pitevnej správe generála a nemohla komunikovať ani s nemocničným personálom. Napriek tomu prešetrovala kauzu paralelne s dodnes prebiehajúcim vyšetrovaním orgánov činných v trestnom konaní.

„Aj vzhľadom na dve trestné konania, ktoré na podnet generálneho prokurátora bežia, takéto predbiehanie udalostí a publikovanie informácií v médiách určite neprispieva k tomu, aby trestné konania mohli riadne prebiehať. Túto tradíciu sme mali aj s generálom Lučanským, nikdy sme do živého vyšetrovania nevnášali dojmy, emócie, pracovali sme iba s faktami a dôkazmi,“ vyhlásila Saková.

„Som preto veľmi rada, že pán generálny prokurátor tie dve trestné konania vedie bez akejkoľvek publicity. Osobne si myslím, že generál Lučanský, ktorý sa zaslúžil o to, že môžeme žiť v tej demokratickej spoločnosti v ktorej žijeme, že rozložil viacero zločineckých skupín, objasnil viacero trestných činov a viacero zločincov je dnes odsúdených na doživotie, si zaslúži, aby boli tieto dve udalosti riadne vyšetrené a nemali sme tu nejakú pseudoskupinu,“ tvrdí.

Dodala, že okrem dvoch udalostí, zranenia generála a neskôr jeho tragickej smrti sa musia vyšetriť aj podmienky väzby Milana Lučanského. „Prečo si nemohol prečítať list, ktorý mu pred Vianocami napísala dvanásťročná dcéra, prečo nemal povolený telefonát s manželkou, ktorá prekonávala COVID-19. Sú tam otázky okolo jeho spútania a pádu z vozíka,“ konštatuje Saková.

Na margo dvoch návrhov na zmenu legislatívneho ukotvenia kolúznej väzby, o ktorých by mohol v najbližšej dobe rokovať parlament, Saková vyhlásila, že sa k nim Hlas-SD postaví konštruktívne. Tak návrh z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí), ako aj poslanecký návrh Petry Hajšelovej (Sme rodina) posúdia a prípadne sa ich pokúsia v druhom čítaní vylepšiť pozmeňujúcimi návrhmi. „Budeme hlasovať za ten návrh, ktorý bude konštruktívnejší. Máme záujem na tom, aby podmienky kolúznej väzby a uvalenie kolúznej väzby sa zoštandardizovali. Dnes je Slovensko na spodku štandardov Európskej únie. Napríklad v Čechách je kolúzna väzba ohraničená na tri mesiace,“ uzavrela Saková.