Bratislava 20. mája (Teraz.sk) – Prerušenie rokovania parlamentu do stredy 26. mája a odloženie hlasovania o zmenách v kolúznej väzbe na júnovú schôdzu Národnej rady (NR) SR podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša vytvorilo priestor na to, aby jednotlivé koaličné strany dokázali nájsť dohodu na sporných otázkach. „Je dobré, ak je aj ostrá debata a práve o takýchto konkrétnych veciach. Keď sa bijeme o to, ako to pre Slovensko urobiť lepšie, ak si to porovnáme s minulými vládami, kde sa bili o to, kto urobí väčší kšeft,“ povedal Šipoš v TASR TV.

Druhá vlna pandémie Covid-19 podľa neho začiatkom roka Slovensko výrazne zasiahla a vyžiadala si navýšenie rozpočtu, Sloboda a solidarita však žiada prekonzultovať jednotlivé položky navýšenia. „Nerobil by som z toho drámu, verím, že sa dohodnú. Aj minulý rok sme schvaľovali veľký deficit, hrozil až na úrovni desať percent, ale správnym hospodárením sme ušetrili štyri miliardy eur, takže deficit nebol až taký výrazný,“ poznamenal Šipoš.

Dodal, že je potrebné sanovať jednotlivé poškodené skupiny zamestnancov a podnikateľov a treba vytvoriť finančnú rezervu aj na prípadnú tretiu vlnu pandémie. „Treba byť dobrý hospodár. Ale myslím si, že či pre dôchodcov, nezamestnaných, chorých, vysokoškolákov, peniaze musíme mať. Ako štát si musíme vedieť aj požičať, aby sme vedeli pomôcť týmto najzraniteľnejším skupinám. Filozofiou nášho hnutia OĽaNO bolo, že ideme do vlády pomôcť slabým, chorým a starým, lebo silní a bohatí si vedia pomôcť aj sami. A obzvlášť v pokovidovom čase,“ tvrdí Šipoš.



V prípade návrhov hnutia Sme rodina a ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) na zmenu legislatívnej úpravy kolúznej väzby je OĽaNO podľa Šipoša opatrné a načúva argumentom jednej aj druhej strany. „Hnutie OĽaNO má vo svojom DNA boj proti korupcii a boli by sme veľmi neradi, ak by sa takýmito právnymi úpravami marili vyšetrovania,“ vyhlásil. „Sme veľmi radi, že sa hlasovanie o tomto bode presunulo na júnovú schôdzu. Je teda na to mesiac, aby sa naši koaliční partneri dohodli,“ doplnil.

Otázka kolúznej väzby je podľa neho v prvom rade v gescii ministerstva spravodlivosti. „Môžeme sa vybrať napríklad českou cestou, čo by znamenalo aj to, že by sa proces vyšetrovania zjednodušil, vtedy by sa mohol znížiť čas kolúznej väzby. Určite si zavoláme odborníkov, nemali by sme to šiť horúcou ihlou a možno by sa to dalo riešiť na etapy,“ odhadol predseda poslaneckého klubu OĽaNO.

Vládna spolupráca a referendum

Na otázku, ako hodnotí aktuálnu spoluprácu medzi premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) a ministrom financií, lídrom OĽaNO Igorom Matovičom, Šipoš odpovedal, že spolupracujú ako tím. „Eduard Heger je človek, ktorý si veľakrát nechá aj poradiť, ale v konečnom dôsledku rozhoduje autonómne. Ja vnímam ich spoluprácu na veľmi dobrej úrovni. Konflikt sa z toho snaží robiť opozícia. Beriem to ako ich prácu alebo ich pohľad na vec,“ povedal Šipoš.



Zároveň pripomenul dlhodobú kritiku opozície v prípade prípravy Plánu obnovy. „Ukázal sa opak. Stihli sme to s dostatočným časovým predstihom a hlasy z Európskej komisie sú také, že Plán obnovy považujú za jeden z najlepších,“ tvrdí. Zároveň odmietol tvrdenia, že v Pláne obnovy nie sú peniaze pre kultúru a kreatívny priemysel. Položka pre pôdohospodárstvo však aj podľa Šipoša v pláne chýba. „Čo sa týka pôdohospodárstva, tam je enormné množstvo prostriedkov na podporu vyčlenených v eurofondoch. Nemusíme všetky peniaze do každého rezortu dávať cez Plán obnovy,“ tvrdí.



Jednorazová pomoc 333 eur na dieťa pre rodiny v hmotnej núdzi je podľa Šipoša len prvou fázou pomoci rodinám postihnutým pandémiou. „V druhej a tretej fáze, na jeseň, by mala ísť pomoc špeciálne pre rodiny najviac zasiahnuté krízou, ale na to potrebujeme mať dáta. Aby sme vedeli, ktoré rodiny sú to,“ konštatoval Šipoš.

Dodal, že OĽaNO by chcelo v tomto roku presadiť viac prorodinných návrhov zákonov. „Chceme podporiť predprimárne školské vzdelávanie, aj v rómskych osadách. Veľké zmeny prichádzajú z ministerstva životného prostredia na zatepľovanie domov,“ povedal s tým, že cieľom hnutia v tomto roku je aj presadenie zákona o hmotnej zodpovednosti politikov.

Rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej požiadať Ústavný súd SR o preskúmanie otázky referenda o predčasných voľbách považuje Šipoš za štandardné. „V minulosti podobne postupoval aj pán prezident Kiska. Teraz je to v rukách Ústavného súdu SR a my budeme jeho rozhodnutie rešpektovať, nech bude také alebo onaké. Priamu demokraciu si vážime. Určite nebudeme nič spochybňovať, ak bude referendum úspešné. Na druhej strane, toto referendum vnímam ako politickú agendu Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Mariana Kotlebu, ktorí sa prirodzene snažia skrátiť volebné obdobie tejto vlády,“ povedal Šipoš. „Vnímame to ako čistú politiku a je na ľuďoch, ako sa rozhodnú, či budú smerácko-hlasácke referendum ignorovať, alebo sa ho zúčastnia,“ uzavrel.