Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Europoslanci zvolení za ĽSNS v tejto chvíli v žiadnej frakcii nie sú. Smer-SD a Hlas-SD majú v Strane európskych socialistov pozastavené členstvo, upozornil M. Šipoš z hnutia Slovensko. PODCAST, VIDEO
Autor TASR
Bratislava 30. mája (Teraz.sk) – Hnutie Slovensko je členom Európskej ľudovej strany (EPP), najvplyvnejšej frakcie v Európskom parlamente (EP), čo dáva jej europoslancovi Petrovi Pollákovi omnoho väčšiu možnosť ovplyvňovať európsku politiku ako majú poslanci zo strán s pozastaveným členstvom alebo dokonca nezaradení poslanci. V TASR TV to povedal kandidát hnutia Slovensko do EP Michal Šipoš.
Europoslanci zvolení za ĽS NS podľa neho v tejto chvíli v žiadnej frakcii nie sú. Pozastavené členstvo Smeru-SD a Hlasu-SD v Strane európskych socialistov (PES) zasa podľa Šipoša znamená, že nemajú prístup k tvorbe politiky tejto strany. „Nepredpokladám, že ich pozvú naspäť, vidíme signály európskych socialistov,“ tvrdí Šipoš.
Medzi tri aktuálne najvplyvnejšie európske politické sily patrí okrem EPP a PES aj Aliancia liberálov a demokratov pre Európu (ALDE), do ktorej patrí Progresívne Slovensko. Šipoš nepredpokladá, že by sa Smer-SD a Hlas-SD po voľbách etablovali v niektorej z nich. „Potom môžu byť už len v nejakej malej frakcii, kde sa dá dokopy pár poslancov, ale nebudú mať vplyv. Vplyv majú tí, ktorí majú najviac, a to sú európski ľudovci, ktorých súčasťou sme my,“ vyhlásil Šipoš.
Hnutie Slovensko chce podľa neho v europarlamente presadzovať konzervatívne hodnoty rodiny a ochrany života. Nesúhlasia s ďalším odovzdávaním kompetencií, vrátane rušenia práva veta členských štátov. „Vidíme, že napríklad Progresívne Slovensko s tým nemá problém,“ povedal s odkazom na staršie medializované vyjadrenia, kde podľa neho predstavitelia PS pripúšťali debatu o rušení práva veta v niektorých otázkach v záujme zefektívnenia procesov v EÚ.
Vláda Smeru, HZDS a SNS podľa neho dostatočne nezvládla v roku 2007 rokovania k textu Lisabonskej zmluvy, na základe ktorej členské štáty právo veta v niektorých oblastiach, vrátane migračnej, stratili. „Je dôležité, aby sme vyjednávali, rokovali tvrdou politickou prácou. Nikde nie je napísané, že neviete vyjednať niektorý bod,“ tvrdí Šipoš.
Hnutie Slovensko ako jediné ide do eurovolieb v koalícii, kandiduje spolu s hnutím Za ľudí. Na čele kandidátnej listiny je Peter Pollák, Roman Mikulec a Michal Šipoš z hnutia Slovensko, nasledovaní dvojicou kandidátov Za ľudí Paulínou Srovnalíkovou a Patrikom Dubovským. Kandiduje aj hovorca hnutia Matúš Bystriansky, z predposledného miesta Gábor Grendel a z posledného Igor Matovič. „Nebojíme sa ísť do koalície s hnutím Za ľudí, máme tam zástupcov menšín, aj ľudí z hnutia NOVA. Snažíme sa robiť kandidátku pestrú a oslovovať širšie spektrum ľudí,“ konštatoval Šipoš.
Aj hnutie Slovensko podľa neho presadzuje mier v Európe. Za dôležité však považujú, aby Európska únia plnila sľuby, ktoré dala Ukrajine a to aj v otázkach financovania a dodávok vojenskej techniky. Aj preto podľa Šipoša v týchto dňoch smerovali politici hnutia pod vedením Igora Matoviča práve na návštevu Ukrajiny.
Europoslanci zvolení za ĽS NS podľa neho v tejto chvíli v žiadnej frakcii nie sú. Pozastavené členstvo Smeru-SD a Hlasu-SD v Strane európskych socialistov (PES) zasa podľa Šipoša znamená, že nemajú prístup k tvorbe politiky tejto strany. „Nepredpokladám, že ich pozvú naspäť, vidíme signály európskych socialistov,“ tvrdí Šipoš.
UPOZORNENIE: Rozhovor s M. Šipošom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Medzi tri aktuálne najvplyvnejšie európske politické sily patrí okrem EPP a PES aj Aliancia liberálov a demokratov pre Európu (ALDE), do ktorej patrí Progresívne Slovensko. Šipoš nepredpokladá, že by sa Smer-SD a Hlas-SD po voľbách etablovali v niektorej z nich. „Potom môžu byť už len v nejakej malej frakcii, kde sa dá dokopy pár poslancov, ale nebudú mať vplyv. Vplyv majú tí, ktorí majú najviac, a to sú európski ľudovci, ktorých súčasťou sme my,“ vyhlásil Šipoš.
Hnutie Slovensko chce podľa neho v europarlamente presadzovať konzervatívne hodnoty rodiny a ochrany života. Nesúhlasia s ďalším odovzdávaním kompetencií, vrátane rušenia práva veta členských štátov. „Vidíme, že napríklad Progresívne Slovensko s tým nemá problém,“ povedal s odkazom na staršie medializované vyjadrenia, kde podľa neho predstavitelia PS pripúšťali debatu o rušení práva veta v niektorých otázkach v záujme zefektívnenia procesov v EÚ.
Vláda Smeru, HZDS a SNS podľa neho dostatočne nezvládla v roku 2007 rokovania k textu Lisabonskej zmluvy, na základe ktorej členské štáty právo veta v niektorých oblastiach, vrátane migračnej, stratili. „Je dôležité, aby sme vyjednávali, rokovali tvrdou politickou prácou. Nikde nie je napísané, že neviete vyjednať niektorý bod,“ tvrdí Šipoš.
Hnutie Slovensko ako jediné ide do eurovolieb v koalícii, kandiduje spolu s hnutím Za ľudí. Na čele kandidátnej listiny je Peter Pollák, Roman Mikulec a Michal Šipoš z hnutia Slovensko, nasledovaní dvojicou kandidátov Za ľudí Paulínou Srovnalíkovou a Patrikom Dubovským. Kandiduje aj hovorca hnutia Matúš Bystriansky, z predposledného miesta Gábor Grendel a z posledného Igor Matovič. „Nebojíme sa ísť do koalície s hnutím Za ľudí, máme tam zástupcov menšín, aj ľudí z hnutia NOVA. Snažíme sa robiť kandidátku pestrú a oslovovať širšie spektrum ľudí,“ konštatoval Šipoš.
Aj hnutie Slovensko podľa neho presadzuje mier v Európe. Za dôležité však považujú, aby Európska únia plnila sľuby, ktoré dala Ukrajine a to aj v otázkach financovania a dodávok vojenskej techniky. Aj preto podľa Šipoša v týchto dňoch smerovali politici hnutia pod vedením Igora Matoviča práve na návštevu Ukrajiny.
