< sekcia Publicistika

M. SLOSIARIK O ROKU VLÁDY: Premiér Matovič je hromozvodom rozčarovania

Martin Slosiarik z agentúry Focus Foto: TASR TV

Martin Slosiarik z agentúry Focus v TASR TV hodnotí vývoj názorov, preferencií a dôvery verejnosti k politikom v priebehu prvého roku vlády.

Bratislava 3. marca (Teraz.sk) – Preferenčný pokles najsilnejšiej vládnej strany OĽaNO v priebehu prvého roka vládnutia o pätnásť percentuálnych bodov, teda viac ako polovicu volebného výsledku, je podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus v histórii Slovenska výnimočný."Určite nemožno abstrahovať od pandémie. Pokiaľ sama nespôsobila tie straty, tak vytvorila rámec, v ktorom je vládna koalícia nútená komunikovať. Očakávania verejnosti ohľadom zvládania pandémie sú úplne niekde inde a premiér sa stáva hromozvodom tohto hnevu a rozčarovania,“ povedal v diskusii na TASR TV.

Bývalá vládna koalícia zložená zo Smeru-SD, Mostu, SNS a Siete zaznamenala podľa Slosiarika, s výnimkou Siete samotnej, za prvý rok vládnutia preferenčné straty na úrovni štatistickej chyby. Výrazné posuny podpory vládnych strán podľa neho nenastali ani počas prvého roka vlády Ivety Radičovej.

Jednofarebná vláda Smer-SD z roku 2012 klesla podľa Slosiarika v priebehu roka z volebných 44 percent na približne 35. „Tam už bol pokles výraznejší, ale nie na takej výraznej úrovni, ako je to dnes,“ poznamenal Slosiarik.



O tom, aké témy boli pre voličov v priebehu roka dôležité, sa podľa neho môžeme dozvedieť aj na základe problémov, ktoré v prieskumoch sami formulovali.

„Štandardne kladieme otázku tak, aby ľudia menovali tri problémy, ktoré v spoločnosti vnímajú ako najzávažnejšie,“ vysvetlil Slosiarik.


Koronavírus, zdravotníctvo a stav demokracie


Približne v máji minulého roka podľa neho okolo 45 percent ľudí vnímalo ako najzávažnejší problém koronakrízu a jej dôsledky. „Dnes túto odpoveď spontánne uvádza už takmer 80 percent ľudí. Na druhom mieste je to zdravotníctvo, čo tiež nie je prekvapivé. Ale chcel by som upozorniť na tretie miesto a to je stav demokracie, respektíve politiky,“ povedal.

„Ešte v máji 2020 to spontánne uvádzalo len 12 percent ľudí, dnes je to 32 percent. Je to nebývale veľa. Samotní ľudia vnímajú, že v rámci spravovania krajiny, princípov demokracie, sa deje niečo, čo nie je veľmi v zhode s ich očakávaniami. Tento problém nebol v minulosti tak výrazný a tak výrazne menovaný,“ konštatoval Slosiarik.

Pripomenul, že problémy formulovali samotní respondenti. „Týka sa to vecí od predlžovania núdzového stavu až k stavu politiky, ktorý súvisí s vnútornými spormi vládnej koalícii. Vzájomné odkazy sú naozaj veľmi tvrdé a z hľadiska voliča často do istej miery nečitateľné. Spochybňujú schopnosť koalície viesť krajinu,“ konštatoval.


Podpora strán a dôvera k politikom


Preferencie koaličných strán podľa Slosiarika ukazujú, že komunikácia SaS, ktorá z hľadiska kľúčového problému koronakrízy verbálne pôsobila ako opozícia vo vnútri vládnej koalície, spočiatku voličov oslovila výrazne viac ako napríklad lojalita strany Sme rodina. „SaS narástla, jej aktuálne preferencie sú približne dvojnásobok volebného výsledku. Veľká časť z toho nárastu sú bývalí voliči OĽaNO,“ povedal.

Konfrontačnejšia rétorika podľa neho mohla pomôcť k miernemu nárastu podpory aj v prípade hnutia Za ľudí.

Na druhej strane, aktuálne klesajúca dôvera k vládnym politikom, vrátane Richarda Sulíka, podľa Slosiarika naznačuje, že tento prístup má aj negatívnu stránku.

„Ak voliči vládnej koalície očakávajú, že bude v ťažkých časoch ťahať za jeden koniec povrazu, ťažko budú jej politici preferenčne zarábať na vzájomných sporoch,“ povedal.

Výrazný nárast Hlasu-SD súvisí podľa Slosiarika aj s pocitom časti respondentov, že Peter Pellegrini ako premiér dobre zvládal práve problém koronavírusovej epidémie. Voličskou bázou strany sú podľa neho najmä bývalí voliči Smeru-SD, Sme rodiny a OĽaNO.

Otázkou podľa neho je, ako by sa nová strana vyrovnala napríklad s negatívnou kampaňou voči svojmu lídrovi. Dôvera voličov k Petrovi Pellegrinimu tiež v priebehu času klesla, aj keď je v prieskumoch na druhom mieste za prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

To podľa Slosiarika môže naznačovať, že jeho potenciál preberať voličov vládnych strán klesol a aktuálne by sa mohol posilňovať skôr na úkor Smeru-SD a niektorých menších opozičných strán.

„Výskumy ukazujú, že elektorát Smeru sa rozčesol, rozdvojil na dve približne rovnaké polovice. Tá, ktorá ostala Smeru, je relatívne stabilná,“ poznamenal Slosiarik na margo strany Roberta Fica.

Určitý potenciál rastu má podľa neho KDH, SMK a Most-Híd, ale aj SNS. „Dnes sa pohybuje na troch percentách, ale je to tradičná strana. Jej predseda Andrej Danko z hľadiska dôvery v roku 2016 dosahoval 40 percent, po neúspechu vo voľbách klesol na desať percent, ale dnes opäť postupne rastie a získava dôveru v rámci populácie. Preto s touto stranou stále treba do istej miery počítať,“ poznamenal Slosiarik.

V najbližších týždňoch veľké posuny v preferenciách neočakáva. . „Viacero strán sa pohybuje okolo päťpercentnej hranice zvoliteľnosti, viem si predstaviť, že budú okolo nej plávať. Ak hovoríme o stranách, ktoré sú dnes nad piatimi percentami, je pre mňa otázkou, čo bude do budúcnosti s kotlebovcami. Jeden z dôvodov je odchod výrazných tvárí strany Milana Mazureka a Milana Uhríka. A stále je tam otvorená otázka možného odsúdenia predsedu Kotlebu,“ upozornil Slosiarik.