< sekcia Publicistika

J. ŠMIHULA KOMENTUJE VOĽBY V MOLDAVSKU: Hlavný zápas sa iba začína

Foto: Teraz.sk

Prezidentské voľby v Moldavsku vyhrala proeurópska kandidátka Maia Sanduová.

V posledných rokoch sa stal hlavným sujetom moldavskej politiky boj medzi Igorom Dodonom, vystupujúcim za strategické partnerstvo s Ruskom a bývalou premiérkou Maiou Sanduovou, ktorá chce budovať európsku budúcnosť krajiny bez oligarchov a korupcie. I preto mohli nedávne prezidentské voľby, v ktorých sa proti sebe opäť postavili títo kandidáti, pripomínať déjà vu.

Všetko to sa už v tejto najchudobnejšej krajine Európy totiž už raz odohralo. Aj v novembri 2016 - tak ako tento rok - sa obaja dostali do druhého kola volieb hlavy štátu. Pred štyrmi rokmi sa tešil z volebného víťazstva socialista podporovaný Moskvou Igor Dodon, ktorý porazil svoju proeurópsku konkurentku o štyri percentá.

Vyštudovaná ekonómka, ktorá ukončila prestížnu Harvardovu univerzitu, mu to ale teraz zrátala aj s úrokmi. V druhom kole získala 15. novembra takmer 58 percent, čo je o vyše 15 percent hlasov voličov viac ako jej súper. V poradí deviatym prezidentom Moldavska sa tak po prvý raz v histórii krajiny stane žena. Nová hlava štátu musí na základe ústavy zložiť prísahu najneskôr 45 dní od konania volieb – inaugurácia by sa mala uskutočniť 24. respektíve 25. decembra.

48-ročná líderka stredopravicovej strany Akcia a solidarita sa po volebnom víťazstve prihovorila aj tým, ktorí za ňu nehlasovali: „Hovorím vám – neprehrali ste. Vybudujeme skutočnú rovnováhu v zahraničnej politike vychádzajúc z národných záujmov Moldavska.“ Zároveň zdôraznila nutnosť upevniť vzťahy so susedmi – Rumunskom a Ukrajinou a viesť pragmatický dialóg s Ruskom i Spojenými štátmi a tiež s Európskou úniou, ktorú považuje za „hlavného partnera v oblasti politického dialógu a obchodu“.

Hoci Maia Sanduová vyhrala prezidentské voľby, čo je nesporne významné víťazstvo, skutočný boj na domácej politickej scéne sa iba začína a to hneď na viacerých frontoch. Nesmierne náročná úloha ju čaká v Podnestersku, ktoré vyhlásilo v roku 1990 nezávislosť. Tento neuznaný región, kde žije približne pol milióna obyvateľov je už tri desaťročia mimo kontroly ústrednej vlády v Kišiňove a navyše od roku 1992 - od krvavej občianskej vojny - má Rusko v oblasti asi 1500 vojakov, ktorí dohliadajú na krehké prímerie.

Dosiaľ sa uskutočnilo mnoho pokusov vyriešiť tento zamrznutý konflikt, ale všetky sa skončili neúspechom. Pokiaľ by chcelo Moldavsko vstúpiť do Európskej únie – je zrejmé, že tak urobiť chce, veď v roku 2014 podpísalo s EÚ Asociačnú dohodu – bez trvalého urovnania konfliktu v Podnestersku sa tak nestane. A to nebude možné bez dialógu s Moskvou, čo si pochopiteľne uvedomuje aj novozvolená prezidentka, ktorá vyhlásila, že jednou z tém urovnania podnesterského konfliktu môže byť rozhovor o stiahnutí ruských vojsk.

Kišiňov túto otázku už neraz nastoľoval, avšak rovnako neraz ju Moskva odmietla s argumentáciou, že odchod ruských vojsk z územia zaberajúceho ľavý breh rieky Dnester by viedol k destabilizácii situácie v oblasti.

Nemožno zabúdať ani na to, že Moldavsko je parlamentná republika, kde má moc v rukách predovšetkým parlament a vláda, čo novozvolenej prezidentke výrazne zväzuje ruky. Nie náhodou preto Maia Sanduová hovorí o predčasných parlamentných voľbách. Riadne by sa mali konať v roku 2023. V súčasnosti má v moldavskom parlamente väčšinu – 37 zo 101 poslancov – Strana socialistov, ktorá podporuje končiaceho prezidenta Dodona a premiérom je jeho bývalý poradca Ion Kiku.

Igor Dodon si je toho veľmi dobre vedomý a možno očakávať, že po strate prezidentského kresla zbrane len tak ľahko nezloží. V kuloároch moldavskej politiky sa napokon už hovorí o vytváraní rôznych koalícií s cieľom, aby si exprezident a jeho socialisti zachovali vplyv na dianie v krajine. Čiže, politický boj v Moldavsku sa prezidentskými voľbami zďaleka neskončil. Poukazujú na to aj niektorí komentátori, ktorí pripomínajú, že víťazstvo Maii Sanduovej znamená zatiaľ iba presvedčivú výhru proeurópskych síl v dôležitej čiastkovej bitke, ale tie skutočné politické zápasy sú len pred ňou.