Presne pred rokom začala v Nemecku vládnuť čierno-červená koalícia kresťansko-demokratického kancelára Friedricha Merza. Dni, týždne a mesiace jej vládnutia však poznamenali mnohé spory, nedorozumenia či verejné obvinenia. Nemožno sa preto diviť, že koalícii CDU/CSU a SPD vystavuje verejnosť v prieskumoch verejnej mienky veľmi zlé vysvedčenie.

Podľa prieskumu inštitútu YouGov 69 % Nemcov si myslí, že spolková vláda podáva doteraz slabý resp. veľmi slabý výkon a len 10 % opýtaných tvrdí, že dosiaľ odviedla dobrú prácu. Ešte horšie obstál v prieskumoch samotný šéf kabinetu. V najnovšom prieskume inštitútu Forsa zaznamenal Friedrich Merz dno spokojnosti verejnosti, keď s jeho prácou je spokojných len 13 % Nemcov - nový nelichotivý rekord. A tak možno len konštatovať, že v porovnaní s výsledkami prieskumov spolkových kancelárov Angely Merkelovej a Olafa Scholza - po prvom roku ich vládnutia - si počína zďaleka najhoršie.

Nuž veru, pravdu povediac, ani samotné zvolenie Merza do kresla spolkového kancelára - stalo sa tak až na druhý pokus, čo bolo dovtedy niečo nevídané a bezprecedentná udalosť - akoby predznamenalo, že jeho cesta bude značne hrboľatá. K moci sa dostal po páde vlády sociálneho demokrata Scholza a predčasných voľbách do Spolkového snemu (Bundestagu), ktoré sa konali vlani vo februári.

„Zodpovednosť za Nemecko“ - takto pomenovala novo vymenovaná spolková vláda svoju koaličnú zmluvu, ktorú podpísala deň pred nástupom do úradu 6. mája 2025. Očakávania verejnosti boli príliš veľké. Počas prvých 12-tich mesiacov zaviedol Merzov kabinet prísnejšie hraničné kontroly, vláde sa podarilo presadiť dôchodkovú reformu a reformu zdravotného poistenia, či zvýšenie príspevku na obranu, pričom spolkový minister obrany Boris Pistorius stanovil cieľ: Bundeswehr sa má stať najsilnejšou konvenčnou armádou v Európe.

Vojna Spojených štátov a Izraela proti Iránu, výbušná situácia na Blízkom východe, ako aj piaty rok trvajúca vojna na Ukrajine sťažujú vládnej koalícii dosiahnutie jej kľúčového cieľa, ktorým je hospodársky rast. Reformy zamerané na zabezpečenie prosperity Nemecka a oživenie hospodárstva napredujú pomaly, čo priznáva aj Merz.
Nemožno opomenúť ani značne naštrbený vzťah nemeckého kancelára s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Spočiatku sa odvíjal harmonicky, ale v posledných dňoch sa zmenil na disharmóniu, keď šéf Bieleho domu vyhlasuje, že Merz „odvádza hroznú prácu“ a Nemecko je podľa neho „rozbitá krajina“. Stalo sa tak potom, čo šéf spolkovej vlády kritizoval koncom minulého mesiaca stratégiu USA vo vojne proti Iránu, v ktorej sú podľa neho Spojené štáty „ponižované“. Je zrejmé, že to na pokoji v koalícii nepridáva.

Spokojnosť s čierno-červenou koalíciou je po roku na historickom minime. Politológ Albrecht von Lucke sa domnieva, že značný podiel viny na tom má kancelár Merz, pričom jedným z dôvodov je jeho komunikačný štýl. „Merzovi sa dodnes nepodarilo prispôsobiť svoju rétoriku z rétoriky opozičného politika na rétoriku vládneho lídra,“ konštatoval.

Poprední predstavitelia CDU/CSU a SPD v poslednom čase opakovane zdôraznili, že čierno-červená koalícia drží pevne a že nie je dôvod na špekulácie o jej skorom konci. V ich vyhláseniach však badať nuansy, ktoré vypovedajú, že zďaleka nie všetko súzvučí. Napokon predseda nemeckých kresťanských demokratov a kancelár Merz povedal, že niektorí členovia straníckej základne strácajú dôveru vo svojho koaličného partnera a premýšľajú, či by nebolo lepšie pokračovať vo vládnutí bez sociálnych demokratov.

Vzhľadom na rastúcu nespokojnosť so spolkovým kabinetom sa špekuluje o možnosti menšinovej vlády. Je tu však jeden podstatný háčik, okrem sociálnych demokratov má CDU/CSU na dosiahnutie väčšiny v Spolkovom sneme iba dve možnosti - buď je to spolupráca s krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD), alebo so Zelenými (Grünen) a Ľavicou (Die Linke). CDU však prijala na kongrese uznesenie, ktorým akúkoľvek spoluprácu s AfD a Ľavicou vylúčila.

Merz nedávno potvrdil, že s týmito silami nebude spolupracovať. „Rozhodol som sa, a hovorím to veľmi jasne a jednoznačne: Nevydám našu krajinu radikálnym silám. Neurobím to!“ Súčasne varoval, že menšinová vláda by viedla k patovej situácii v Bundestagu a reformy by prakticky zastavila. „Menšinová vláda pre mňa neprichádza do úvahy,“ dodal.

Čo vyplýva z týchto vyjadrení Friedricha Merza? Jediné - ďalej vládnuť. Lenže, keď chce, aby jeho kabinet aj celé funkčné obdobie do roku 2029 dovládol, musí zmeniť tak štýl komunikácie, ako aj vládnutia.