Quantcast
< sekcia Publicistika

SULÍK: Vojna na Ukrajine je oveľa väčší problém, ako bola pandémia

Richard Sulík v TASR TV Foto: TASR TV

V porovnaní s Českou republikou má Slovensko pre domácnosti regulovanú cenu elektrickej energie na polovičnej úrovni, povedal v TASR TV minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Bratislava 15. marca (Teraz.sk) – Vojna Ruskej federácie s Ukrajinou je z ekonomického hľadiska pre Slovensko oveľa väčší problém, ako bola pandémia Covid-19. V diskusii na TASR TV to povedal minister hospodárstva a líder SaS Richard Sulík.

Pandémia je podľa neho v štádiu, keď vzhľadom na charakteristiky novej mutácie omikron, ale aj faktu, že máme na Slovensku dva milióny zaočkovaných, už môžeme dúfať na návrat do normálneho života.

Na druhej strane, útokom Ruska na Ukrajinu sa podľa neho svet zmenil a bude výrazne horší. „Vojna je vždy výnimočný stav a veľké nešťastie. Zomierajú ľudia, civili, aj vojaci, aj vojaci sú ľudia, ktorí majú svoje rodiny. Je strašné, keď diplomacia natoľko zlyhá,“ konštatoval minister.



Za kľúčovú úlohu svojho rezortu v tejto situácii považuje zabezpečenie energií, teda plynu, ropy, elektrickej energie a jadrového paliva. „Dobrá správa je, že plyn a ropa tečú aj naďalej, dokonca viac ako bežne,“ konštatoval Sulík, podľa ktorého ruská strana doposiaľ plní všetky svoje zmluvné záväzky.

Plán Európskej únie na zníženie závislosti od ruských energií v horizonte piatich rokov považuje Sulík za realistický. Okamžité odstrihnutie od ruskej ropy a plynu by však podľa neho malo na slovenskú ekonomiku katastrofálne následky. „Hľadajme záložné zdroje, ale postupujme s rozvahou. Môžeme si postaviť plán, ako do niekoľkých rokov nebudeme na ruskom plyne závislí, ale robiť nejaké zbrklé pohyby nepovažujem za správne,“ podčiarkol minister.




Dodal, že na túto zimu sa podarilo zabezpečiť dostatok plynu, aj s istou rezervou. „Nechali sme urobiť štyri stress testy a vybavili dodávku skvapalneného plynu, ktorá síce prišla až teraz, ale ide rovno do zásobníkov,“ povedal. Jeden tanker skvapalneného plynu podľa neho dokáže pokryť spotrebu Slovenska približne na týždeň. „Toto bol pilotný projekt. Budeme nejaké množstvo plynu kupovať aj z iných zdrojov. Ale stále platí, že plyn z Ruska stále tečie, je cenovo najvýhodnejší a je to aj najpraktickejšie a najefektívnejšie. Infraštruktúra je vytvorená a funkčná,“ povedal.

Cieľom diverzifikácie je podľa neho zníženie závislosti na jednom dodávateľovi. „Majme stratégie diverzifikácie a poďme rokovať s inými dodávateľmi. Rozumné je mať viacero zdrojov. Majme ten ruský zdroj, ale vybudujme si aj zdroje z Ameriky. Na tom robíme, prvá loď už prišla a vytvoríme zmluvnú základňu, aby mohli chodiť aj ďalšie lode. A hľadajme plyn aj z iných zdrojov. To isté sa týka aj ropy a jadrového paliva,“ konštatoval Sulík.

Predpovedať vývoj cien týchto komodít v čase, keď na Ukrajine prebieha vojnový konflikt, je podľa neho ťažké. „Nikto nevie, čo sa bude s cenami diať. Vojna medzi krajinami, z ktorých jedna ropu a plyn dodáva a druhá je tranzitnou, tak to je niečo, čo má extrémne silný dopad na cenu a tá aj patrične vyletela,“ priznal.

Dnešná cena však podľa neho už v sebe zahŕňa aj fakt existencie konfliktu a ak sa situácia výrazne nezmení, podľa Sulíka nemá dôvod výrazne rásť.

„V prípade ropy je výhoda, že máme štátne strategické rezervy, okrem toho má nejaké množstvo aj Transpetrol a nejaké Slovnaft. Toto všetko spolu pokryje spotrebu na štyri mesiace,“ uviedol Sulík.

Ceny ropy aj plynu sú trhové a vláda podľa neho nemá veľké možnosti na ich zníženie. V prípade ceny plynu pre domácnosti by však bol ochotný s koaličnými partnermi rokovať o znížení DPH.

V prípade ceny elektrickej energie pre domácnosti podľa neho vláda dosiahla regulovanú cenu na tento rok, aj dva nasledujúce na výhodnej úrovni. „Je to tretina oproti Nemecku a polovica oproti Čechám,“ konštatoval Sulík.

Otázka pre Richarda Sulíka
Môže migrácia z Ukrajiny pomôcť na slovenskom pracovnom trhu?

-Tie detičky, ktoré po všetkých tých strastiach dorazia na Slovensko, to je asi najväčšia hodnota, ktorú krajina získa. Samozrejme, musíme sa o nich postarať, musíme ich vzdelať, ale v priemere o desať rokov z nich budú dospelí ľudia. A to bude reálny prínos pre krajinu. Uvidíme, čo sa bude diať po vojne. Pokiaľ sa ženy s deťmi vrátia domov k manželom, tak sme iba pomohli a aj to je správne. Ak manželia prídu za nimi a budeme tu mať ucelené rodiny, tak to je prínos pre krajinu. Ale zamestnávatelia avizujú, že potrebujú zaplniť 80 000 pracovných miest, tak tie tak rýchlo nezaplnia.-