Bratislava 18. septembra (TASR) – Ak by bolo mimoparlamentné opozičné hnutie Republika v Národnej rade (NR) SR, zvážilo by podporu ústavnej zmeny z dielne Hlasu-SD, ktorej cieľom je umožniť skrátenie volebného obdobia referendom. V TASR TV to povedal poslanec Európskeho parlamentu (EP) a predseda Republiky Milan Uhrík.

S myšlienkou, aby voliči mali možnosť skrátiť volebné obdobie poslancom, ktorých do parlamentu zvolili, sa podľa neho v hnutí Republika stotožňujú a pri rozhodovaní o podpore by zvažovali len to, či zákon obsahuje dostatočné poistky proti zneužívaniu. „Nejaké technické detaily by sme možno doladili, aby to bolo funkčné, ale určite ako myšlienku by sme to podporili,“ uviedol Uhrík.

Návrh ústavnej zmeny z dielne Hlasu-SD vo štvrtok 18. septembra prešiel v parlamente do druhého čítania. Za návrh hlasovalo 78 poslancov Národnej rady (NR) SR zo 136 prítomných. Na definitívne schválenie zmeny však bude treba aspoň 90 poslancov. Koalícia k dispozícii 90 hlasov nemá a zatiaľ žiadna z parlamentných opozičných strán nesignalizovala, že by bola ochotná návrh v druhom parlamentnom čítaní podporiť. „My by sme to určite nezamietli tak, že presadzuje to vláda, tak my budeme zásadne proti. Čo je to za prístup, prosím vás?,“ opýtal sa Uhrík.

Pozrite si rozhovor s M. Uhríkom v TASR TV:


Dodal, že ich hnutie kritizuje vládu za spôsob konsolidácie verejných financií, aj za prešľapy pri transparentnosti pri obsadzovaní verejných funkcií. “Určite nebudeme pri súčasných vládnych stranách tolerovať arogantnú komunikáciu alebo novely trestného zákona,“ povedal Uhrík.

Sklamaný je tiež z postoja Smeru-SD k voľbám predsedu Prešovského samosprávneho kraja, kde najsilnejšia vládna strana nomináciou Judity Laššákovej znížila šanca kandidáta Republiky Milana Mazureka na víťazstvo. „Mrzí ma, že takto sa k tomu postavili. Mrzí ma, že, a teraz to poviem možno bez servítky, mrzí ma, že strana Smer neustále ide tým spôsobom, že sa snaží kanibalizovať akéhokoľvek partnera, ktorý sa ich dotkne,“ vyhlásil Uhrík. Republika nominovala na post predsedu prešovského VÚC Milana Mazureka, v banskobystrickom kraji Miroslava Suju a v žilinskom Annu Belousovovú.“V rámci nášho hnutia sme postavili zhruba do tisíc kandidátov na rôznych úrovniach,“ povedal.

Uhrík súhlasí s prezidentom Petrom Pellegrinim, ktorý vo svojej správe o stave republiky kritizoval tendenciu parlamentnej opozície byť automaticky proti akýkoľvek vládnym iniciatívam. „S prístupom takých tých krvavých očí ja nesúhlasím. Nikdy sme to nerobili a nikdy to ani robiť nebudeme,“ povedal. Politickí oponenti podľa neho majú byť v diskusiách voči sebe kritickí a majú obhajovať svoje názory a postoje, ale kritika má byť konštruktívna a strany majú podporovať koaličné aj opozičné iniciatívy na základe ich obsahu a nie toho, kto ich predkladá.

Vypočujte si rozhovor s M. Uhríkom vo forme PODCASTU:


Napríklad parlamentná opozícia zasa podľa neho prichádza s viacerými protikorupčnými a ekonomickými iniciatívami, ktoré by hnutie Republika bolo ochotné podporiť.

V diskusii Uhrík komentoval aj Správu o stave Únie, ktorú v EP predniesla v stredu 16. septembra predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. „V rámci tej správy hovorila, že všetko sa ide ešte viacej centralizovať, pýtala viacej peňazí, hovorila, že budú viaceré nové rámce, nové nariadenia, nové agentúry a podobné veci. Čiže vlastne pokračuje v tom, čo úniu robí skostnatenou už teraz,“ povedal Uhrík. Hnutie Republika podľa neho presadzuje opačný postoj k reforme EÚ, ako predsedníčka EK. „Treba sa vrátiť k slobode a obyčajnej hospodárskej spolupráci, ktorá bude prospešná pre všetkých,“ uzavrel Uhrík.