MS vo futbale 2026
Všetky správy
O pôsobení zločineckých skupín v hlavnom meste v 90. rokoch minulého storočia sme sa v podcaste Ulicami Bratislavy rozprávali s novinárom Jánom Petrovičom.
Autor Maria Sumichrastova
Bratislava 27. júna (Teraz.sk) - Sýkorovci, takáčovci, piťovci a ďalší. Známe zločinecké skupiny pôsobiace v hlavnom meste. Ako celé Slovensko, ani Bratislava nebola v 90. rokoch pokojná. Aké boli vzťahy medzi zločineckými skupinami, kde sa stretávali a ako ovplyvnili život v hlavnom meste? To v podcaste Ulicami Bratislavy porozprával novinár z portálu Aktuality.sk Ján Petrovič, ktorý podrobne mapoval toto obdobie. Vyšla mu tiež kniha s názvom Slovenská mafia: Príbehy písané krvou.
V úvode rozhovoru sme sa pozreli na to, ako sa krátko po páde režimu začalo dariť organizovanému zločinu, prečo boli policajti bezmocní a ako sa nakoniec brutálna éra podsvetia skončila. Rozprávali sme sa aj o Petrovičovej práci, o tom, ako pokrýval tieto udalosti spolu s ďalšími novinárskymi kolegami.
Zrod organizovaného zločinu na Slovensku kopíruje podľa Petroviča to, ako sa zmenila spoločenská situácia. „Padol socialistický režim, zrazu začal fungovať nový ekonomický systém, ľudia dostali príležitosť podnikať, a veľakrát sa stalo, že sa nezaplatilo. Mnohí dodávatelia boli často až zúfalí a začali oslovovať rôznych ľudí násilného charakteru, ktorí sa napríklad vrátili z výkonu trestu alebo sa už za socializmu pohybovali v uliciach a boli to tzv. deti ulice, ktorí inklinovali k trestnej činnosti,“ povedal. Z prvotných snáh získať od dlžníkov pohľadávky zvýšeným tónom hlasu, neskôr náznakom násilia, sa začala podľa Petroviča vytvárať sieť ľudí, ktorá sa neskôr inštitucionalizovala.
Najčastejším zdrojom príjmov zločineckých skupín bolo podľa novinára tzv. výpalníctvo. „Dokonca sa vypalovalo aj hračkárstvo,“ skonštatoval Petrovič. Skupiny si tradične „delili“ časti Bratislavy, niekto ovládal centrum, ďalšie skupiny „operovali“ v Ružinove či v Lamači. Rozprávali sme sa aj o hoteloch a zariadeniach, kde sa stretávali viacerí predstavitelia podsvetia a na viacerých z nich aj zomreli, často desivo. Takéto tragédie sa udiali na Zlatých Pieskoch, pred jedným z ružinovských hotelov aj na Štefanovičovej ulici. Častým miestom stretávania sa bol aj hotel Danube na nábreží Dunaja.
V úvode rozhovoru sme sa pozreli na to, ako sa krátko po páde režimu začalo dariť organizovanému zločinu, prečo boli policajti bezmocní a ako sa nakoniec brutálna éra podsvetia skončila. Rozprávali sme sa aj o Petrovičovej práci, o tom, ako pokrýval tieto udalosti spolu s ďalšími novinárskymi kolegami.
Zrod organizovaného zločinu na Slovensku kopíruje podľa Petroviča to, ako sa zmenila spoločenská situácia. „Padol socialistický režim, zrazu začal fungovať nový ekonomický systém, ľudia dostali príležitosť podnikať, a veľakrát sa stalo, že sa nezaplatilo. Mnohí dodávatelia boli často až zúfalí a začali oslovovať rôznych ľudí násilného charakteru, ktorí sa napríklad vrátili z výkonu trestu alebo sa už za socializmu pohybovali v uliciach a boli to tzv. deti ulice, ktorí inklinovali k trestnej činnosti,“ povedal. Z prvotných snáh získať od dlžníkov pohľadávky zvýšeným tónom hlasu, neskôr náznakom násilia, sa začala podľa Petroviča vytvárať sieť ľudí, ktorá sa neskôr inštitucionalizovala.
Najčastejším zdrojom príjmov zločineckých skupín bolo podľa novinára tzv. výpalníctvo. „Dokonca sa vypalovalo aj hračkárstvo,“ skonštatoval Petrovič. Skupiny si tradične „delili“ časti Bratislavy, niekto ovládal centrum, ďalšie skupiny „operovali“ v Ružinove či v Lamači. Rozprávali sme sa aj o hoteloch a zariadeniach, kde sa stretávali viacerí predstavitelia podsvetia a na viacerých z nich aj zomreli, často desivo. Takéto tragédie sa udiali na Zlatých Pieskoch, pred jedným z ružinovských hotelov aj na Štefanovičovej ulici. Častým miestom stretávania sa bol aj hotel Danube na nábreží Dunaja.
