MS v hokeji 2026
Všetky správy
S ochranárom Mikulášom Hubom sme sa v podcaste Ulicami Bratislavy rozprávali o príbehu záchrany štyroch historických cintorínov v hlavnom meste a o ich historickej, ekologickej a oddychovej hodnote.
Autor Maria Sumichrastova
Bratislava 30. mája (Teraz.sk) - Viaceré cintoríny v hlavnom meste sú miestom pokoja a oddychu od rušných ulíc. Cintorín pri Kozej bráne, židovský neologický, Mikulášsky či Ondrejský cintorín. Práve tieto chcela v 80. rokoch minulého storočia vtedajšia moc prakticky zlikvidovať a premeniť ich na parky či zábavné priestory. S Mikulášom Hubom sme sa dotkli aj výnimočnej architektúry bratislavského krematória a ďalších cintorínov v hlavnom meste.
Osud cintorínov vstúpil do života profesora Hubu začiatkom 80. rokov. „Vtedajšia komunistická moc sa rozhodla, že nezmyselne zlikviduje hneď štyri staré bratislavské cintoríny: katolícke Ondrejský a Mikulášsky, evanjelický pri Kozej bráne a jeden židovský– neologický na Žižkovej ulici, ktorý sa nachádza neďaleko ortodoxného židovského cintorína,“ povedal s tým, že spolu s ďalšími bratislavskými ochranármi, ale aj s nezávislými pamiatkarmi, pár novinármi a kultúrnou verejnosťou sa tomu rozhodli zabrániť. „Okrem potreby zachovania unikátnych kultúrno-historických hodnôt sme argumentovali aj prírodnými hodnotami, keďže historické cintoríny predstavovali niečo ako refúgium pre mnohé druhy flóry a fauny,“ povedal. Cintoríny dodnes jestvujú, dodáva však, že už nie sú také honosné, aké bývali, lebo časť náhrobkov z nich zmizla. Iné mali byť podľa neho premiestnené, zlikvidované, či rozpredané.
Ochranár Huba tiež pripomenul, že plánovaná likvidácia cintorínov mala aj ideologický charakter. Väčšina nápisov na náhrobkoch bola v maďarčine či nemčine, keďže pochádza z čias, keď bola Bratislava viacjazyčné mesto. „Cintoríny sa mali zlikvidovať, aby sa poprela neslovenská história Bratislavy, prípadne aj tá feudálna a neskôr buržoázna,“ skonštatoval.
Dobrovoľníci sa vo voľnom čase venujú aj obnove starých cintorínov, napríklad toho pri Kozej bráne. Donedávna to boli najmä členovia bratislavskej ochranárskej organizácie č. 6, dnes sú to najmä mladí reštaurátori z Klubu za starú Bratislavu. Pri Kozej bráne sme sa aj stretli aj pri rozhovore. „Tento cintorín má nejakých 230 rokov. Bol založený za panovania Jozefa II., vtedy, keď definitívne prestalo byť možné pochovávať z hygienických dôvodov v obývanej časti mesta. Približne z toho obdobia pochádza aj Ondrejský cintorín. Na Mikulášskom sa pochovávali najmä chudobnejší ľudia z Podhradia,“ priblížil.
V podcaste sme sa rozprávali aj o významných osobnostiach, ktoré odpočívajú na bratislavských cintorínoch a aj o tom, či je vhodné v súčasnosti pochovávať na historických cintorínoch. Dotkli sme sa aj cintorína v Slávičom údolí či Vojenského cintorína v Kopčanoch, ktorý vznikol počas prvej svetovej vojny v roku 1916.
Osud cintorínov vstúpil do života profesora Hubu začiatkom 80. rokov. „Vtedajšia komunistická moc sa rozhodla, že nezmyselne zlikviduje hneď štyri staré bratislavské cintoríny: katolícke Ondrejský a Mikulášsky, evanjelický pri Kozej bráne a jeden židovský– neologický na Žižkovej ulici, ktorý sa nachádza neďaleko ortodoxného židovského cintorína,“ povedal s tým, že spolu s ďalšími bratislavskými ochranármi, ale aj s nezávislými pamiatkarmi, pár novinármi a kultúrnou verejnosťou sa tomu rozhodli zabrániť. „Okrem potreby zachovania unikátnych kultúrno-historických hodnôt sme argumentovali aj prírodnými hodnotami, keďže historické cintoríny predstavovali niečo ako refúgium pre mnohé druhy flóry a fauny,“ povedal. Cintoríny dodnes jestvujú, dodáva však, že už nie sú také honosné, aké bývali, lebo časť náhrobkov z nich zmizla. Iné mali byť podľa neho premiestnené, zlikvidované, či rozpredané.
Ochranár Huba tiež pripomenul, že plánovaná likvidácia cintorínov mala aj ideologický charakter. Väčšina nápisov na náhrobkoch bola v maďarčine či nemčine, keďže pochádza z čias, keď bola Bratislava viacjazyčné mesto. „Cintoríny sa mali zlikvidovať, aby sa poprela neslovenská história Bratislavy, prípadne aj tá feudálna a neskôr buržoázna,“ skonštatoval.
Dobrovoľníci sa vo voľnom čase venujú aj obnove starých cintorínov, napríklad toho pri Kozej bráne. Donedávna to boli najmä členovia bratislavskej ochranárskej organizácie č. 6, dnes sú to najmä mladí reštaurátori z Klubu za starú Bratislavu. Pri Kozej bráne sme sa aj stretli aj pri rozhovore. „Tento cintorín má nejakých 230 rokov. Bol založený za panovania Jozefa II., vtedy, keď definitívne prestalo byť možné pochovávať z hygienických dôvodov v obývanej časti mesta. Približne z toho obdobia pochádza aj Ondrejský cintorín. Na Mikulášskom sa pochovávali najmä chudobnejší ľudia z Podhradia,“ priblížil.
V podcaste sme sa rozprávali aj o významných osobnostiach, ktoré odpočívajú na bratislavských cintorínoch a aj o tom, či je vhodné v súčasnosti pochovávať na historických cintorínoch. Dotkli sme sa aj cintorína v Slávičom údolí či Vojenského cintorína v Kopčanoch, ktorý vznikol počas prvej svetovej vojny v roku 1916.
