Komunálne voľby 2026
Všetky správy
O príbehoch bratislavských lodníkov, ktorí sa roky plavili po Dunaji, sme sa rozprávali v najnovšom dieli podcastu Ulicami Bratislavy. Hosťami sú kapitán Ladislav Cigánek a loďmajster Juraj Bohunský.
Autor Maria Sumichrastova
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 19. septembra (Teraz.sk) - Vráťte sa s nami do čias, keď na Dunaji panoval čulý dopravný ruch. Bratislava mala viacero lodníkov, ktorí svoj život obetovali tomuto veľtoku. Kapitán Ladislav Cigánek a loďmajster Juraj Bohunský nám prezradili, ako vyzeral život na lodiach, po ktorých sa plavili Dunajom.
S lodníkmi sme sa rozprávali aj o tom, ako vyzerala rieka v Bratislave ešte predtým, ako ju zregulovali a tiež o časoch, keď sa ľudia mohli odviezť na Propeleri na petržalskú stranu. Rozhovor sme nahrávali v Múzeu dopravy v Bratislave. Zašli sme aj do Zimného prístavu, kde sa dá pozrieť na remorkér Šturec, ale aj na loď Meteor.
"Dunaj je pán, nie lodník, nie lode," povedal Cigánek s tým, že lodník nesmie na Dunaji hazardovať, ale môže zdravo riskovať. "Dunaj vás upozorní, zdvihne prst, a keď to nepochopíte, je zle," dodal. Lodníci sa plavili na nákladných aj osobných lodiach. Ako hovoria, išli vždy tam, kam ich podnik potreboval. Pracovali pre niekdajší podnik Dunajplavba. Na lodiach sa po Dunaji prevážali suché, pevné aj tekuté tovary. Vozili sa dokonca zaváraninové poháre aj víno. Raz sa podľa spomienok lodníkov viezol na lodi celý cirkus so zvieratami. Smeroval z Bratislavy do Bulharska.
Propeler bol vizuálnym symbolom Bratislavy
Dunaj v Bratislave mal ešte pred reguláciou rôzne ramená a brody. Zaplavoval dnešnú Dunajskú i Grösslingovú ulicu. Na údržbe Dunaja sa podľa Bohunského pracuje neustále. Okrem plavenia sa po celej dĺžke Dunaja až k Čiernemu moru vozil aj ľudí po Propeleri. Povolená kapacita bola síce 220 ľudí, no spomína si na časy, keď sa fanúšikovia vracali z futbalového zápasu a chceli sa všetci naraz odviezť po Propeleri na druhú stranu Dunaja. Cesta trvala približne šesť až sedem minút. Lodníci sa zhodli, že Propeler bol vizuálnym symbolom Bratislavy. Okrem neho sa snažia o zachovanie národnej kultúrnej pamiatky - bývalého vlečného remorkéra Šturec. Momentálne sa nachádza v Zimnom prístave.
V podcaste Ulicami Bratislavy nám lodníci tiež prezradili, prečo nechcel podnik púšťať smerom na Viedeň slobodných pracovníkov, ako aj to, ako fungovala pravidelná lodná linka z Bratislavy do Viedne aj z Bratislavy do Budapešti. Rozhovor o náročnej, ale krásnej práci na lodi, nájdete na známych podcastových platformách.
S lodníkmi sme sa rozprávali aj o tom, ako vyzerala rieka v Bratislave ešte predtým, ako ju zregulovali a tiež o časoch, keď sa ľudia mohli odviezť na Propeleri na petržalskú stranu. Rozhovor sme nahrávali v Múzeu dopravy v Bratislave. Zašli sme aj do Zimného prístavu, kde sa dá pozrieť na remorkér Šturec, ale aj na loď Meteor.
"Dunaj je pán, nie lodník, nie lode," povedal Cigánek s tým, že lodník nesmie na Dunaji hazardovať, ale môže zdravo riskovať. "Dunaj vás upozorní, zdvihne prst, a keď to nepochopíte, je zle," dodal. Lodníci sa plavili na nákladných aj osobných lodiach. Ako hovoria, išli vždy tam, kam ich podnik potreboval. Pracovali pre niekdajší podnik Dunajplavba. Na lodiach sa po Dunaji prevážali suché, pevné aj tekuté tovary. Vozili sa dokonca zaváraninové poháre aj víno. Raz sa podľa spomienok lodníkov viezol na lodi celý cirkus so zvieratami. Smeroval z Bratislavy do Bulharska.
Propeler bol vizuálnym symbolom Bratislavy
Dunaj v Bratislave mal ešte pred reguláciou rôzne ramená a brody. Zaplavoval dnešnú Dunajskú i Grösslingovú ulicu. Na údržbe Dunaja sa podľa Bohunského pracuje neustále. Okrem plavenia sa po celej dĺžke Dunaja až k Čiernemu moru vozil aj ľudí po Propeleri. Povolená kapacita bola síce 220 ľudí, no spomína si na časy, keď sa fanúšikovia vracali z futbalového zápasu a chceli sa všetci naraz odviezť po Propeleri na druhú stranu Dunaja. Cesta trvala približne šesť až sedem minút. Lodníci sa zhodli, že Propeler bol vizuálnym symbolom Bratislavy. Okrem neho sa snažia o zachovanie národnej kultúrnej pamiatky - bývalého vlečného remorkéra Šturec. Momentálne sa nachádza v Zimnom prístave.
V podcaste Ulicami Bratislavy nám lodníci tiež prezradili, prečo nechcel podnik púšťať smerom na Viedeň slobodných pracovníkov, ako aj to, ako fungovala pravidelná lodná linka z Bratislavy do Viedne aj z Bratislavy do Budapešti. Rozhovor o náročnej, ale krásnej práci na lodi, nájdete na známych podcastových platformách.
