Bratislava 13. augusta (Teraz.sk) - Bratislavská kalvária bola jednou z najstarších v strednej Európe. Vznikla ako poďakovanie za to, že naše územie nepadlo Turkom. Kríž stál na mieste, kde pred časom ešte viala turecká vlajka.

Predseda občianskeho združenia (OZ) Bratislavská kalvária Ján Klepáč vysvetlil, že maďarské knieža Imrich Tököly bol spojencom Turkov a jeho vojsko pomáhalo v boji proti kresťanským armádam. Usídlil sa na dnešnom kalvárskom vrchu, odkiaľ mal dobrý výhľad a vztýčil tam aj tureckú zástavu s polmesiacom. „Na 11. výročie tohto dátumu prišiel šéf bratislavských jezuitov Albert Mechtl s myšlienkou, že tam, kde bola nepriateľská vlajka, postavíme víťazný Kristov kríž,“ opísal začiatky stavby kalvárie. Postupne sa začali budovať jednotlivé zastavenia krížovej cesty. „Bola to baroková krížová cesta s murovanými kaplnkami, sochami a maľbami, čiže v tom čase to predstavovalo veľký prínos pre mesto. Organizovali sa tu púte, fungovalo to viac-menej až do 50. rokov minulého storočia, kedy počas komunistického režimu kalvária úplne zanikla,“ doplnil Klepáč.



Zánik kalvárie predznamenala výstavba Pražskej ulice „Keď odbagrovali z kalvárskeho vrchu, aby vytvorili priestor pre cestu, hneď zničili štyri kaplnky,“ vysvetlil Klepáč. Krížová cesta sa začínala na mieste dnešnej zastávky MHD pri sídle Slovenskej akadémie vied na Štefánikovej ulici. Ďalšia zastávka bola pri ministerstve zahraničných vecí.

„To, čo zostalo, nechalo sa dokonať zubu času,“ poznamenal šéf OZ, ktoré sa snaží kalváriu obnoviť. Pripomenul, že materiál z kaplniek využívali aj obyvatelia na stavbu domov v okolí Kalvárie. „Rozoberali kaplnky, tehly, skaly, ale hlavne anjelikov a rôzne sochy, ktoré sa im hodili. Výsledkom bolo, že už na konci 60. až 70. rokov tu bolo len torzo jedinej kaplnky, ktoré bolo posprejované,“ skonštatoval.

Nová podoba kalvárie je z betónových monolitov

Bratislavčania podľa Klepáča v tom období ani nevedeli o existencii tejto krížovej cesty. Jedinú zachovalú kaplnku sa v rámci činnosti OZ podarilo zrekonštruovať do pôvodnej podoby. Ostatné zastavenia sa už budujú v modernom štýle. Niektoré stoja na pôvodných miestach kaplniek, iné dostali nové miesto. Klepáč tiež vysvetlil, že dnes začína kalvária na mieste, kde bolo pôvodne až štvrté zastavenie.

Autormi novotvarov krížovej cesty sú architekti Hantabalovci. Zastavenia sú iné ako klasické, ktoré poznáme. „Väčšina krížových ciest je oltárikového typu, v ktorých sa pozeráme na zadnú stenu, kde je mozaika alebo výzdoba. Pri novom návrhu z betónových monolitov prišli autori s myšlienkou priechodnej kaplnky, aby veriaci alebo i neveriaci vstúpil do deja príslušného zastavenia krížovej cesty,“ vysvetlil Klepáč.

V epizóde podcastu o bratislavskej krížovej ceste sa Mária Šumichrastová a Martina Kriková pýtali aj na budúcnosť stavby kalvárie. Ján Klepáč prezradil, koľko sa zatiaľ do obnovy investovalo, odkiaľ sa získali na ňu zdroje a ako bude vyzerať posledné zastavenie. Dozviete sa tiež, ako prebiehali debaty o podobe modernej krížovej cesty. Na vrchu kalvárie je výhľad aj na kostol Panny Márie Snežnej. Klepáč v podcaste porozprával o osude veže tohto kostola. Na tomto vrchu tiež kedysi stála kaplnka. Dnes sú tu tri kríže a chystá sa tu výstavba posledných zastavení.